Káhira 11. apríla (TASR) - Hrobky starovekého Egypta skrášľujú idylické obrazy denného života - a to už počínajúc hrobmi Starej ríše (2778-2263 pred n.l.) z Gízy a Sakkáry. Hrobka obdobia Novej ríše (1580-1085 pred n.l.), patriaca hodnostárovi menom Sennedžem v metropole vtedajšieho Egypta Véset je typická: vidíme mŕtveho a jeho manželku pri práci na poliach, uvoľnených a šťastných pod prívetivým egyptským slnkom. Hrobky zobrazujú prosperujúcu a pokojnú spoločnosť. Avšak múry hrobky zámerne zavádzajú. Existovala aj temnejšia stránka okrem života na faraónskom dvore - aj Egypt mal svojich zlosynov.
Príbehy zločincov a prísne tresty, ktorým čelili, sú zaznamenané v oficiálnych i súkromných dokumentoch, píše najnovšie vydanie amerického časopisu Egypt Revealed. Zločiny proti vláde mohli priniesť veľmi nepríjemné formy popravy. Odporovať vyberačovi daní znamenalo riziko prísť o nos alebo uši - spáchať zločin bolo v starom Egypte sktočne veľkým rizikom.
Zločiny sa delili do dvoch širších kategórií: na občianske, ktoré neohrozovali bytostné záujmy štátu, a kriminálne - zločiny proti panovníkovi, vrátane krádeže z chrámu alebo hrobky po zločin vôbec najohavnejší, ktorým bolo sprisahanie s cieľom zavraždiť faraóna.
Písomné záznamy z dediny Dér el-Medína, ktorú obývali stavitelia hrobiek Novej ríše, obsahujú veľa civilných sporov. Jej obyvatelia boli veľmi hašteriví: ich spory - často sa týkali drobných krádeží, obvinení z nemorálnosti či neoprávneného "požičania" osla - urovnávali miestne súdy a keď ani tie nepomohli, prišli na rad veštiarne.
Kriminálne prípady boli inou záležitosťou. Vyšetrovali ich predstavitelia ríše, ktorí podávali správu priamo dvoru vezíra (najvyššiemu ministrovi faraóna), v ktorého právomoci bolo podozrivých zatknúť, zadržať či vypočúvať, pričom tortúra sa pokladala za prijateľný prostriedok získania pravdy od svedkov.
