New Orleans 29. júla (TASR) - Vrstva vody s nízkym obsahom kyslíka, tzv. zóna smrti pri pobreží Texasu a Louisiany nedosiahla predpovedané rozmery, avšak stále je druhou najväčšou zmapovanou zónou na svete, oznámili v sobotu americkí vedci.
"Hlbokomorské živočíchy ako napríklad kraby a úhory, žijúce zvyčajne na dne Mexického zálivu, plávajú v húfoch tesne pod povrchom oceánskej hladiny, pretože v ich bežnom prostredí je nedostatočné množstvo kyslíka," vyhlásila Nancy Rabalasová, šéfka vedeckého tímu pre výskum hypoxie v mexickom zálive.
"Veľmi často vidíme skupiny najmä modrých krabov a ich blízkych príbuzných plávať pri povrchu z dôvodu nedostatku kyslíka v hlbších vrstvách. Úhorov, ktorí žijú v hĺbke 18 až 21 metrov, vidíme ešte zriedkavejšie," uviedla Rabalasová vo svojej správe.
Oblasť s rozmermi takmer 20.500 kilometrov štvorcových má mizivé percento kyslíka - ide o stav zvaný hypoxia. Louisiansko-texaská zóna smrti sa považuje za druhú najväčšiu hypoxickú oblasť.
Tento rok je zóna o 7,5 percenta menšia než predpovedal Eugene Turner, manžel Rabalasovej a profesor oceánografie na Luisianskej univerzite.
K redukcii nedostatku kyslíka prispelo viac oceánskych búrok, ktoré vírivým pohybom vody zvyšujú obsah kyslíka vo vode.
Hypoxia vzniká, keď sa čerstvo pritekajúca voda z rieky Mississippi dostane nad ťažšiu slanú vodu v zálive. Riasy odumrú a klesnú na dno, kde ich rozklad spotrebováva viac kyslíka než prichádza z povrchu morskej hladiny. Hlbšie vrstvy preto obsahujú nižšie množstvo kyslíka než aké je potrebné pre život hlbokomorských rýb a ostatných živočíchov.
Zóna smrti sa od roku 2001 zmenšila o takmer 1600 kilometrov štvorcových. Vedci by chceli dosiahnuť jej redukciu na 6475 kilometrov štvorcových.
