Belehrad 25. júla (TASR) - Srbské elektronické médiá sú plné vlasteneckých sloganov, napríklad "Každý Srb sa narodil s Kosovom v srdci", ktoré do hláv neúnavne vtĺkajú oficiálnu líniu, že jednoducho nemožno dovoliť, aby sa uctievaná kolíska národa oddelila od Srbska.
Mnohým Srbom na Kosove nezáleží
"Kosovo pre mňa absolútne nič neznamená, dokonca som tam nikdy nebola a nikdy tam nepôjdem," hovorí Jelena Simovičová, 38-ročná antropologička z Belehradu. "Mám po krk Kosova. Chcem len normálne žiť."
Takýto názor zdieľajú mnohí mestskí, vzdelaní Srbi, ktorí sa cítia ohrození nacionalizmom, ktorý oživilo očakávané rozhodnutie medzinárodného spoločenstva o budúcnosti odštiepeneckej juhosrbskej provincie.
Obávajú sa, že tvrdá línia v otázke Kosova ešte viac izoluje Srbsko od Západu a ohrozí jeho cieľ, vstúpiť do EÚ ako prosperujúca demokracia.
Srbskí lídri Kosovo prezentujú ako otázku života a smrti. Sľuby o udržaní Kosova dominujú verejnej debate a vytláčajú na okraj dôležité témy ako hospodárska obnova a boj proti korupcii.
Parlament v stredu schválil rezolúciu, v ktorej Kosovo vyhlásil za neoddeliteľnú súčasť Srbska a pohrozil zrušením diplomatických vzťahov s krajinami, ktoré by uznali nezávislosť Kosova.
"Nedovolíme, aby nám ukradli Kosovo!"
Miloš Bročič, 56-ročný taxikár, hovorí, že "ukradnutie" Kosova by bolo nespravodlivé a že Srbsko "nepotrebuje nikoho a vystačí si samo, spolu so svojím priateľom Ruskom".
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO ukončili konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu, kde v tom čase vládol autoritársky režim Slobodana Miloševiča. Dnes je Kosovo obývané takmer výlučne etnickými Albáncami.
Viac ako rok Spojenými národmi sprostredkovaných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou neviedol k výsledku a po tom, čo hrozba ruského veta v Bezpečnostnej rade OSN zablokovala rozhodovanie o Kosove, otázkou sa začala zaoberať kontaktná skupina zložená z USA, Ruska, Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska. Cieľom kontaktnej skupiny je položiť základ pre nové kolo rokovaní, ktoré by sa mohli začať už v auguste.
Srbská náklonnosť pre Kosovo má korene v roku 1389, keď vtedajšie centrum srbskej ríše padlo do rúk Osmanskej ríše. Bitka na Kosovom poli sa stala symbolom srbského boja za slobodu.
V parlamente dominuje tábor stúpencov tvrdej línie a 28. júna - v deň výročia bitky - premiér Vojislav Koštunica vyhlásil, že prebieha "nová bitka o Kosovo", v ktorej proti sebe stoja Srbska o USA, ktoré podporujú nezávislosť provincie.
Hlava srbskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Pavle, pri príležitosti výročia vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že by bolo "lepšie zmiznúť ako ľudské bytosti" ako stratiť Kosovo.
Simovičová vyhlásila, že takého výroky ju ohromujú. "Vedia, čo robia? Spýtal sa nás vôbec niekto, čo skutočne chceme a či sme pre Kosovo ešte ochotní riskovať?" povedala.
Prieskum verejnej mienky
Vskutku, prieskumníci verejnej mienky takéto otázky položili opakovane a ich zistenia naznačujú, že tvrdenia vlády o Srbsku jednotnom v potrebe udržať Kosovo za každú cenu sú veľmi prehnané. Kým Srbi si v drvivej väčšine želajú udržanie Kosova, výrazne sa odlišujú v odpovediach na otázku, čoho by sa boli pre Kosovo ochotní vzdať.
V júnovom prieskume agentúry CeSID 48 percent vyjadrilo ochotu obetovať členstvo v EÚ, aby Kosovo zostalo súčasťou Srbska, 39 percent tvrdí, že Srbsko by malo prerušiť diplomatické styky s krajinou, ktorá uzná nezávislosť Kosova. Len 12 percent - väčšinou dôchodcov a žien v domácnosti - tvrdí, že Srbsko by malo v prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova viesť vojnu s kosovskými Albáncami alebo s medzinárodným spoločenstvom.
Prieskum vykonali na vzorke 1677 respondentov, odchýlku chyby neuviedli.
Vláda nenaznačila úmysel usporiadať referendum o tom, či sa v otázke nezávislosti Kosova postaviť na vzdor medzinárodnému spoločenstvu. Prieskumy však naznačujú, že výsledok plebiscitu by bol veľmi neistý.
Podľa Gordany Logarovej z agentúry Strategic Marketing ich prieskumy naznačujú, že Srbi "veľmi dobre dokážu rozlišovať medzi želaniami a realitou".
"Kvalita života je pre nich prvoradá," povedala Logarová.
