Ľudovít Lazar Zamenhof pred 120 rokmi, 26. júla 1887, vydal učebnicu, ktorou položil základy esperanta. Vyrástol z nej živý jazyk, ktorý sa vo vlastnom kultúrno-spoločenskom prostredí vyvíja ďalej.
Zamenhof bol vychovávaný ako idealista. Učili ho, že všetci ľudia sú bratia. Situácia v jeho rodnom Bialystoku mu dávala pocítiť, že ľudia neexistujú, sú iba Rusi, Poliaci, Nemci, Židia...
Už vtedy si zaumienil, že keď bude dospelý, určite toto zlo odstráni. Život obetoval jazyku, ktorého úlohou je ľudí spájať.
V jednoduchosti je krása
Vytvorenie neutrálneho jazyka nebolo také jednoduché, ako si spočiatku myslel. Cestu mu ukázala angličtina. Udrela mu do očí jednoduchosť jej gramatiky, najmä v porovnaní s latinčinou a gréčtinou. Uvedomil si, že jazyk nemusí byť zložitý, aby dokázal vyjadriť všetky odtiene ľudského myslenia.
Riešenie, ako zjednodušiť aj slovnú zásobu, mu napadlo na ulici. Zaujali ho nápisy „švejcarskaja“ a „konditorskaja“. Prípona „-skaja“ ho priviedla na myšlienku, že z každého slovného základu možno vytvoriť nové odvodené slová pomocou predpôn a prípon s pevne stanoveným významom.
Napríklad zo slovies zametať, strihať, rúbať, sa jednoduchým pridaním prípony s významom „nástroj“ tvoria slová metla, nožnice, sekera. Madý Zamenhof sa svoj práve vytvorený jazyk neodvážil zverejniť.
Namiesto toho ho začal skúšať. Veľa prekladal a písal pôvodné diela. Ukázalo, sa, že čo bolo teoreticky perfektné, nebolo v praxi hotové.
Zmena prišla, až keď prestal otrocky prekladať a myslel už priamo v jazyku. V útlej učebnici, ktorú zverejnil 26. júla 1887, sa podpísal pseudonymom Dr. Esperanto (dúfajúci), z čoho neskôr vznikol názov jazyka.
Sto rokov esperanta na Slovensku
Koncom 19. storočia bolo dnešné územie Poľska súčasťou cárskeho Ruska. Cenzúra povolila vydanie učebnice, pretože Zamenhofov otec, tiež cenzor, presvedčil kolegov, že je to „neškodná hlúposť“.
Svoj omyl pochopili, keď v esperantskom časopise začali vychádzať nebezpečné Tolstého myšlienky.
S menom Lev Nikolajevič Tolstoj sa spájajú aj počiatky esperanta na Slovensku. Z Ruska sem esperanto priniesol tolstojovec Albert Škarvan.
Preložil a v roku 1907 v Turčianskom sv. Martine vydal prvú učebnicu esperanta pre Slovákov. Ako predloha mu poslúžila práve Zamenhofova učebnica.
Nie autor, iba iniciátor
Najdôležitejším okamihom bolo Zamenhofovo rozhodnutie vzdať sa autorských práv. Vyhlásil: „Všetko, čo je možné zlepšiť, bude zlepšené na základe rád sveta. Nechcem byť tvorca, iba iniciátor“.
V roku 1905, na prvom Svetovom kongrese esperanta, bola prijatá zásada, že učebnica z roku 1887 spolu s rozšíreným slovníkom tvoria takzvané „Fundamento de Esperanto“ - základy esperanta, do ktorých už nikto nemá právo zasahovať.
Z návrhu, ktorý Zamenhof zverejnil pred 120 rokmi, sa stal živý ľudský jazyk, ktorý sa vyvíja podľa rovnakých zákonitostí ako iné.
Má pôvodnú literatúru, svojich Hviezdoslavov a Kukučínov, vlastnú hudbu aj hudobné idoly, vedecké práce a odborné fóra, históriu, stovky časopisov s rôznym zameraním, státisíce internetových stránok.
Autor: Rastislav Šarišský (autor je členom Slovenskej esperantskej mlládeže)
