Moskva 11. apríla (TASR) - Prosperitu, uznanie a dôstojnosť prisľúbil dnes občanom Ruskej federácie prezident Vladimir Putin. V predvečer ruského Dňa kozmonautiky a 40. výročia letu prvého človeka - Jurija Gagarina - na obežnú dráhu Zeme prezident v Kremli odovzdal desiatky vysokých štátnych ocenení a vyslovil presvedčenie, že Rusko sa stane dôstojnou krajinou dôstojných a úspešných ľudí.
"Zasadíme sa o to, aby krajina prekvitala," sľúbil prezident Putin, ktorý sa neobáva, že krajina v dôsledku ekonomických problémov príde o svoj vedecký potenciál.
K výrokom prezidenta, ktoré sa okrem iného týkajú stoviek tisíc zamestnancov špecializovaných kozmických a vojenských vedeckých ústavov a podnikov, dochádza v dobe, kedy Rusko stratilo svoju orbitálnu stanicu Mir a armáda nemá nielen na objednávanie novej techniky, ale ani na prevádzku a cvičenia. Vlaňajšia havária atómovej ponorky Kursk odhalila zaostalosť Ruska, ktoré muselo pod tlakom verejnej mienky požiadať o pomoc zo zahraničia. Ani vyzdvihnutie vraku ponorky zo stometrovej hĺbky za bez špeciálnej techniky a tímov zo zahraničia nezaobíde.
Hlavným problémom ruskej vedy je nedostatok finančných zdrojov a rôzne administratívne bariéry spolupráce so zahraničím. Podľa expertov mohol Mir pokračovať vo svojej misii aj napriek svojmu úctyhodnému veku, štát ale nemal peniaze na jeho ďalšie financovanie. Napriek tomu sa však osud Miru nedá porovnať s osudom sovietskeho raketoplánu Buran, ktorý po svojom jedinom úspešnom lete na obežnú dráhu skončil v moskovskom múzeu.
Prísne utajovaný let J. Gagarina nebol dôsledkom prirodzeného vývoja kozmonautiky, ale výsledkom tlaku zhora. Výcvik 20 sovietskych pilotov pre budúcu kozmickú misiu sa začal v ZSSR v roku 1960. Vtedy 26-ročný vojenský pilot Gagarin bol jedným z 20 vybraných.
Aj keď Gagarinov let okolo Zeme 12. apríla 1961 dopadol úspešne, bol s ním spojený celý rad technických rizík a aj oficiálna sovietska tlačová agentúra TASS mala pripravené rôzne verzie pre prípad úspechu i mimoriadnej udalosti.
Po takmer štyroch desaťročiach od slávneho Gagarinovho letu v rakete Vostok vyšlo najavo, že ruskí lekári zapojení do kozmického programu sa v súvislosti s letom J. Gagarina najviac báli o jeho duševné zdravie. Gagarin obletel zem len raz a jeho let trval 108 minút. Kozmonaut ale celý let absolvoval bez toho, aby zasiahol do riadenia svojej rakety. Lekári sa najviac obávali toho, že Gagarin sa pri veľkolepom pohľade na Zem zblázni, preto presvedčili technikov, aby riadenie rakety zablokovali. Manuálne riadenie mohol Gagarin uviesť v núdzovom prípade do chodu len vtedy, ak by použil špeciálny kód. Lekári vychádzali z toho, že ak sa prvý kozmonaut skutočne zblázni, nebude si kód pamätať, nedokáže vypnúť automatiku a nespôsobí žiadnu katastrofu.
Jedinou "mimoriadnou udalosťou", ktorá sa Gagarinovi na obežnej dráhe Zeme prihodila, bola však iba strata ceruzky, ktorou si poznamenával svoje dojmy. V stave beztiaže ceruzka kozmonautovi uletela a bolo po písaní poznámok.
Prvý kozmický let mladého vojenského stíhacieho pilota bol prísne utajený a nič o ňom dopredu nevedeli ani príbuzní. "Povedal, že ide na služobnú cestu," zaspomínala nedávno v ruskom mestečku Gagarin sestra prvého kozmonauta Zoja Brujevičová. Na otázku, či ďaleko, odpovedal vtedy budúci kozmonaut lakonicky: "Veľmi ďaleko!"
Let prvého sovietskeho kozmonauta odštartoval nielen novú etapu výskumu vesmíru a éru sovietsko-amerických pretekov v jeho dobývaní, ale aj glorifikáciu J. Gagarina, ktorý sa nedobrovoľne stal nástrojom sovietskej komunistickej ideológie.
Najslávnejší kozmonaut tragicky zahynul 27. marca 1968 v kabíne testovaného prúdového lietadla, ktorému zlyhal motor. Tragická udalosť spred 33 rokov je dodnes opradená legendami, ktoré nepripúšťajú, že technika na zásluhy neberie ohľad.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
