Praha 24. júla (TASR) Pred 15 rokmi v tomto čase bolo na československej politickej scéne rušno. Zanikal totiž štát, konštatuje komentátor Martin Weiss v českom denníku Lidové noviny a pripomína, že rozdelenie štátu napokon prebehlo bez referenda. Dnes sa ukazuje, že zánik spoločného štátu bol blahodarným nielen pre Slovákov, ale aj pre Čechov. Autor kladne hodnotí aj to, že sa rozdelenie udialo bez referenda.
Denník pripomína, že pri delení štátu bol práve 23. júl rozhodujúci. HZDS Vladimíra Mečiara a ODS Václava Klausa sa vtedy v Bratislave dohodli na tom, že vo Federálnom zhromaždení predložia zákon o spôsobe zániku československej federácie.
Rozhodnutie o zániku formou právneho aktu samotnej federácie znamenalo, že federácia zanikne na základe rozhodnutia politikov, a nie občanov.
Požiadavka na referendum o rozdelení štátu vtedy znela nahlas a mala dobré zdôvodnenie: žiadna z politických strán nemala rozdelenie Československa vo svojom volebnom programe, a tak na to nemala mandát.
Väčšina občanov krajiny bola proti zániku federácie, ale ako vieme Klaus a Mečiar svoj zámer uskutočnili a výsledkom je, že dnes je pohľad verejnosti na rozdelenie federácie celkom opačný: nadpolovičná väčšina s ním súhlasí a iba o niečo viac ako tretina považuje rozdelenie za nesprávne.
Problém s prípadným referendom bol podľa Lidových novín v tom, že všeľudový plebiscit by riešenie nepriniesol. Občania by v ňom jednoznačne povedali politikom, že si neželajú zánik spoločného štátu.
Ibaže, o pokračovaní štátu by sa museli dohodnúť dvaja. Ak by to nedokázali, tak by jediným riešením boli nové voľby. Ale v tých by opäť zvíťazili nezlučiteľné názory na to, čo ešte je a čo už nie je spoločný štát. A čo potom? Nové voľby?
Referendum sa našťastie podarilo zabrániť a my až s odstupom času vidíme, aký blahodarný bol zánik Československa pre Slovákov, a tým pádom pokiaľ sme skutočne ich priateľmi aj pre nás, uzatvára Martin Weiss svoj komentár v Lidových novinách.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem