Londýn 22. júla (TASR) - Britská mapa severnej oblasti Perzského zálivu, kde Irán v marci zajal 15 členov britskej námornej posádky, nebola taká presná, ako by mala, a Británia môže byť šťastná, že Irán tento fakt nenapadol - uvádza sa to v dnes zverejnenom hodnotení krízy medzi oboma krajinami.
V parlamentnej správe sa takisto tvrdí, že britské ministerstvo zahraničných vecí by malo uviesť meno osoby, ktorá povolila dvom námorníkom predať svoje príbehy médiám. Toto povolenie bolo tvrdo kritizované.
V správe zahraničného výboru parlamentu sa uvádza, že celkový prístup ministerstva počas krízy si síce nezaslúži kritiku, ale malo sa oveľa skôr snažiť skontaktovať s hlavným iránskym vyjednávačom Alím Laridžáním.
Iránske Revolučné gardy zajali v marci 15 britských príslušníkov námorníctva v severnej oblasti Perzského zálivu. Irán tvrdil, že sa nachádzali v iránskych výsostných vodách, Británia ich pokladala za iracké teritórium. Spor zapríčinil 13-dňovú patovú situáciu, ktorá sa skončila, keď iránsky prezident zajatcov prepustil, a to deň po Laridžáního stretnutí s vysokopostaveným poradcom vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira.
Iránskeho hlavného vyjednávača v nukleárnych rokovaniach Laridžáního pokladajú za pragmatika, ktorý je prístupnejší pri hľadaní výhodných dohôd so Západom než extrémistický iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád. Británia oslovila Laridžáního prvýkrát až sedem dní po vypuknutí krízy.
Na mape britského ministerstva obrany zverejnenej počas krízy viedla teritoriálna vodná hranica od riečneho kanála Šatt al-Arab, ktorý oddeľuje Irán a Irak.
