Ankara 21. júla (TASR) - Turecká vláda dnes, iba deň pred parlamentnými voľbami, opakovane upozornila, že vyšle jednotky do severného Iraku proti tamojším kurdským povstalcom, ak sa situácia v regióne neupokojí ani po plánovaných rokovaniach s predstaviteľmi Iraku a USA.
Premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý v uplynulých dňoch vyhlásil, že odíde z politiky, ak jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nebude schopná po nedeľňajších voľbách vytvoriť kabinet jednej strany, pripomenul, že pozval na povolebné rokovania do Ankary svojho irackého partnera Núrího al-Malíkího.
"Požiadame ich, aby podnikli nevyhnutné kroky, v opačnom prípade ich podnikneme my," vyhlásil predseda tureckej vlády v televíznom interview, narážajúc na fakt, že ozbrojenci mimo zákon postavenej Strany kurdských pracujúcich (PKK) nachádzajú bezpečné útočisko práve na severe Iraku.
Aj šéf tureckej diplomacie Abdullah Gül hovoril o zámere neutralizovať povstalcov. "Naším cieľom nie je vniknúť na iracké územie, ale zlikvidovať teroristickú organizáciu," vyhlásil neúspešný kandidát na post tureckého prezidenta takisto v rozhovore pre jednu z tureckých televíznych staníc.
Množiace sa útoky PKK, ktoré registrujú v Turecku od začiatku tohto roka, boli dôležitou témou dnes končiacej predvolebnej kampane. Opozícia počas nej kritizovala vládu za nedostatočne tvrdý kurz proti povstalcom.
Iba v piatok zastrelili príslušníci tureckých bezpečnostných síl v provincii Sirnak na juhovýchode krajiny dvoch aktivistov PKK.
Podľa bilancie organizácií na ochranu ľudských práv si zrážky na juhovýchode Turecka vyžiadali v prvom polroku 2007 životy piatich civilistov, 109 členov alebo sympatizantov PKK a 111 príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Od začiatku boja PKK za nezávislosť Kurdmi obývaných oblastí v roku 1984 zaplatilo tieto aktivity v regióne životom viac ako 37.000 ľudí.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že AKP - najpopulárnejšia strana v Turecku - získa dostatočný počet kresiel v parlamente, aby mohla sama sformovať vládu, hoci niektorí analytici nevylučujú ani možnú koaličnú vládu.
Niektoré prieskumy prezrádzajú, že AKP by v nedeľu mohla získať 40, ba i viac percent hlasov, ale vzhľadom na volebný systém krajiny sa jej možno nepodarí dosiahnuť väčšinu nevyhnutnú pre samostatné vládnutie.
O islam sa opierajúca AKP sa dostala k moci v roku 2002, keď získala takmer dvojtretinovú parlamentnú väčšinu a skoncovala tak s vyše desaťročím nevýkonných koaličných vlád, ktoré oslabovala rozháranosť koaličných partnerov.
Odvtedy Turecko zaznamenalo obrovské ekonomické oživenie a dosiahlo aj svoj štyri desaťročia trvajúci sen - začatie prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie.
6 20 le dem
