Spojené štáty a ich európski partneri sa v piatok vzdali snahy presadiť rezolúciu o Kosove v Bezpečnostnej rade OSN a rozhodli sa posunúť záležitosť kontaktnej skupine pre Kosovo, ktorá zahrňuje Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Rusko a Spojené štáty. Tá zabezpečí opätovné rokovania medzi Srbskom a Kosovom.
Britský veľvyslanec pri OSN Emyr Jones Parry novinárom bezprostredne pred začiatkom konzultácií rady povedal, že vzhľadom na odpor Ruska "nemá veľký zmysel rezolúciu predkladať" na hlasovanie, iba ak by Rusko na poslednú chvíľu zmenilo svoj postoj.
Na otázku, prečo predkladatelia nedajú návrh na hlasovanie a neprinútia tým Rusko rezolúciu vetovať, Jones Parry povedal: "Nechceme veľkú drámu, ktorá by mohla mať v regióne dôsledky. Musíme byť zodpovední."
Veľvyslanec USA Zalmay Khalilzad oznámil, že Washington sa bude snažiť o vyriešenie kosovského problému mimo OSN. "Proces presunieme mimo Bezpečnostnú radu a vedúcu rolu prevezme kontaktná skupina," kde žiadna krajina nemá právo veta, povedal. V kontaktnej skupine pracujú zástupcovia USA, Ruska, Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka.
"Dúfame, že počas týchto rokovaní obe strany dospejú k dohode," povedal Khalilzad.
Podľa návrhu rezolúcie by mali srbskí a kosovskoalbánski lídri na 120 dní obnoviť rokovania, po ktorých by Spojené národy odovzdali správu v Kosove Európskej únii, čím by sa záležitosť dostala spod vplyvu Ruska. Jednotky NATO by v Kosove zostali. Moskva tvrdí, že podporí len riešenie kosovskej otázky prijateľné pre obe strany - srbskú aj kosovskoalbánsku. Belehrad nezávislosť provincie rozhodne odmieta.
Zatiaľ však nik nedokáže povedať, čo sa stane, ak 120 dní dodatočných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou nepovedie k výsledku.
Kosovský premiér Agim Ceku niekoľko hodín pred stretnutím BR vyhlásil, že provincia by mala 28. novembra jednostranne vyhlásiť nezávislosť. Ako dôvod uviedol, že snahy Západu o udelenie nezávislosti prostredníctvom OSN zlyhali.
Existujú však obavy, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti by mohlo vyvolať násilnosti a celý proces dostať mimo kontrolu medzinárodného spoločenstva.
Hoci je Kosovo technicky srbskou provinciou, väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Albánci. Od ukončenia zásahu jednotiek Severoatlantickej aliancie (NATO) v polovici 90. rokov minulého storočia je provincia pod správou OSN. Doterajšie návrhy rezolúcie žiadali "plnú implementáciu" plánu "nezávislosti pod medzinárodným dohľadom" z dielne špeciálneho splnomocnenca OSN pre Kosovo Marttiho Ahtisaariho.
Ak by Európa uznala nezávislosť Kosova mimo rámca OSN, možné dôsledky vyvolávajú obavy napríklad Španielska, ktoré na svojom území bojuje s baskickým separatistickým hnutím.
Autor: zh
