Sarajevo 20. júla (TASR) - Irán ku koncu bosnianskej vojny v rokoch 1994-95 financoval dodávky chorvátskych zbraní pre jednotky armády bosnianskych Moslimov, ktoré boli obkľúčené v meste Bihač na západe krajiny. Citujúc bývalého námestníka ministra zahraničných vecí Bosny Ivicu Mišiča to v dnešnom vydaní uviedol banjalucký denník Nezavisne novine. Podľa denníka Irán na dodávky zbraní poskytol viac ako 50 miliónov dolárov.
Mišič povedal, že na jeseň 1994 bol v New Yorku prítomný na stretnutí ministrov zahraničných vecí Bosny, Chorvátska a Iránu - Harisa Silajdžiča, Mateho Graniča a Alího Akbara Velajátího - na ktorom sa obchod so zbraňami dohodol.
Mišič presnú cenu dodávky neuviedol. Na otázku, či išlo o dodávku za 46 miliónov dolárov - ako sa doposiaľ predpokladalo na základe výroku bosnianskeho vojnového prezidenta Aliju Izetbegoviča - však povedal, že išlo o "výrazne vyššiu sumu".
V Bihači rozmiestnený Piaty zbor bosnianskej armády na jeseň 1994 zvádzal boje s jednotkami bosnianskych Srbov, ako aj s oddielmi miestneho moslimského lídra Fikreta Abdiča, ktorý v tom čase spolupracoval s Belehradom. Bosnianskej armáde sa prelom podaril až na jeseň 1995.
Nezavisne novine dodali, že v súvislosti s vojenskou operáciu pri Bihači teraz skúmajú toky financií. Belehradský týždenník Vreme pred časom priniesol informácie, že obchodovanie so zbraňami bol jeden z hlavných príjmov pre špeciálnu jednotku srbskej polície, tzv. Červené barety, ktorá bola v tom čase pri Bihači nasadená.
Granič v reakcii pre Nezvavisne novine svoju účasť na newyorskom stretnutí s náprotivkami z Bosny a Iránu poprel. Silajdžič - v súčasnosti moslimský zástupca v trojčlennom prezídiu Bosny a najvplyvnejší politický líder bosnianskych Moslimov - sa odmietol k záležitosti vyjadriť.
Bosnianska vojna z rokov 1992-95 bola najkrvavejším konfliktom, ktorý sprevádzal rozpad bývalej Juhoslávie a vyžiadala si asi 100.000 mŕtvych. Konflikt vypukol po vyhlásení nezávislosti, proti čomu povstali bosnianski Srbi podporovaní Belehradom. Hlavnými súpermi boli Moslimovia a Srbi, pričom moslimské oddiely na prelome rokov 1993-94 zvádzali boje aj s Chorvátmi, ktorí v Bosne vyhlásili vlastnú republiku. Povojnová Bosna je na základe mierovej dohody z amerického Daytonu rozdelená na dve vysoko autonómne entity - Srbskú republiku a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny.
