BRATISLAVA 20. júla - Väčšinu kresiel po nedeľných predčasných parlamentných voľbách v Turecku pravdepodobne obsadí súčasná vládna strana premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vedie so značným náskokom nad svojimi súpermi. Očakáva sa však, že získa menej kresiel ako vo voľbách v roku 2002. Hlavnými témami predvolebnej kampane boli podľa analytikov prezidentské voľby a problém terorizmu. Parlamentné voľby sa konajú o štyri mesiace skôr so zámerom vyriešiť krízu po neúspešnej voľbe prezidenta. Kríza vznikla na jar, keď voľbu kandidáta vládnej strany považovaného za islamistu, bojkotovala sekulárna opozícia. Tentoraz vláda tvrdí, že bude hľadať kandidáta na základe konsenzu.
Nadácia pre politický, ekonomický a sociálny výskum odhaduje, že vládna strana dostane v parlamentných voľbách 38 až 41 percent hlasov. Na základe zákona, podľa ktorého musia strany získať najmenej 10 percent, aby sa dostali do parlamentu, by súčasná mierne islamská konzervatívna vládna strana AKP mohla získať 290 až 310 kresiel v 550-člennom národnom zhromaždení. Takýto výsledok by Erdoganovi umožnil vytvoriť vládu jednej strany. Bolo by to však menej ako mala jeho strana doteraz, keď v parlamente disponovala dvojtretinovou väčšinou.
Premiér Erdogan, ktorého hlavným úsilím je vstup Turecka do Európskej únie, sa pred voľbami vyjadril, že nemá v úmysle miešať náboženstvo s politikou. Jeho vláda sa zaslúžila o zníženie inflácie, vyšší príjem na obyvateľa a viac zahraničných investícií. Napriek týmto úspechom narazila na odpor, keď navrhla ministra zahraničných vecí Abdullaha Güla na post prezidenta. Vyhliadka, že do prezidentského paláca zasadne proislamský Gül vyhnala do ulíc masy ľudí, ktoré sa obávali o sekulárny charakter tureckého režimu.
Sekulárna strana, ktorá stála za parlamentným bojkotom, by si mala udržať pozíciu druhej najsilnejšej strany v parlamente. Hlavnú opozičnú ľavicovú Republikánsku ľudovú stranu (CHP), ktorú založil Mustafa Kemal Atatürk, zakladateľ moderného sekulárneho Turecka, vedie Deniz Baykal. Do parlamentu sú pripravení vstúpiť aj ultranacionalisti, ktorí ťažia z dojmu, že Erdogan je mierny ku kurdským povstalcom. Zdá sa, že ultranacionalistická Strana národného hnutia (MHP) lídra Devleta Bahceliho, ktorá od roku 2002 pôsobí mimo parlamentu, tentoraz prekoná 10-percentné kvórum pre vstup do zákonodarného zboru krajiny.
Opozičné strany Erdogana kritizujú, že sa mu nepodarilo zastaviť krviprelievanie na juhovýchode krajiny, za ktoré sú zodpovední kurdskí povstalci. Sekulárna armáda vyvíja tlak na Erdogana, aby povolila operáciu v Iraku s cieľom prenasledovať povstalcov Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara a ďalšie krajiny považujú za teroristickú organizáciu. Tureckí Kurdi sa uchádzajú vo voľbách o podporu voličov ako nezávislí kandidáti v snahe obísť 10-percentné kvórum. Stranu za demokratickú spoločnosť (DTP), ktorá je obľúbená medzi Kurdmi, zastupuje 60 nezávislých kandidátov. Až 45 percent žien a 19 percent mužov na prevažne kurdskom juhovýchode Turecka je však negramotných. DTP zvažuje, že negramotných voličov vybaví šnúrkou, ktorá im napovie, ak ju natiahnu a priložia k volebnému lístku, kam majú dať pečiatku, aby podporili kurdského kandidáta.
Päťdesiattriročný Erdogan v utorok vyhlásil, že odíde z politiky, ak jeho strana v nedeľných parlamentných voľbách nezíska dostatok hlasov pre samostatné vládnutie v krajine. Vládnu AKP s islamistickými koreňmi vynieslo k moci drvivé víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2002, ktoré ukončilo desaťročie slabých koaličných vlád poznačených spormi medzi jednotlivými vládnymi partnermi. Odvtedy Turecko zažíva veľký hospodársky rozmach a splnil sa mu dlhoročný sen o začatí prístupových rokovaní s Európskou úniou. Turecko začalo prístupové rokovania v roku 2005. Celý proces bude trvať najmenej 10 rokov, pričom Ankara nemá istotu, že na jeho konci bude úsilie krajiny korunované vstupom do únie.
