Bratislava 19. júla (TASR) - Je to malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo, boli prvé slová amerického astronauta Neila A. Armstronga, ktoré povedal, keď ako prvý človek v histórii ľudstva vkročil na Mesiac. Dvaja americkí astronauti - veliteľ letu Apollo 11 Neil Armstrong a astronaut Edwin "Buzz" Aldrin pristáli na Mesiaci 20. júla 1969, tretí člen posádky, pilot Michael Collins zabezpečoval chod kozmickej lode. Posádka zanechala na Mesiaci plaketu s nápisom "Prišli sme v mieri za celé ľudstvo". V nasledujúcich rokoch navštívilo Mesiac ešte 10 ďalších astronautov.
S realizáciou programu Apollo (1961-1972) začal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) po ukončení programu Mercury, ktorý dokázal, že kozmické lety s posádkou možno uskutočniť. Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Megaraketa Saturn V s Apollom 11 vzlietla 16. júla 1969, let k Mesiacu trval štyri dni.
Dôvodom prvého letu človeka na Mesiac sa však nestala túžba vedcov po poznaní neznámeho, ale otázka politickej prestíže. V bádaní vesmíru viedol totiž v 50. a 60. rokoch 20. storočia jednoznačne Sovietsky zväz, kým Američania v tejto oblasti veľmi úspešní neboli. Cieľ predstihnúť ZSSR bol stanovený po vystúpení prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý 25. mája 1961 pred Kongresom USA vyhlásil, že Amerika dostane svojho človeka na mesiac a späť živého a zdravého a to do konca desaťročia. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým sa začal program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.
Trojčlenná posádka kozmickej lode Apollo 11 zostane v histórii ľudstva zapísaná navždy zlatými písmenami. Jej let však sprevádzali aj problémy. Prezident Richard Nixon myslel pred 38 rokmi skutočne na všetko a mal dokonca pripravený aj prejav pre prípad, že sa astronauti z Mesiaca nevrátia. Prejav mal byť prednesený v čase, keď by boli astronauti ešte nažive, ale nemohli by sa dostať z Mesiaca späť na Zem.
Memorandum s prejavom a pokynmi skončilo v Národnom archíve USA a až v roku 1999 ho objavil denník Los Angeles Times. Autorom bol William Safire, neskorší komentátor newyorského Times, ktorý Nixonovi počas jeho úradovania písal prejavy. Podľa memoranda by Nixon najprv zatelefonoval "vdovám" a potom by prečítal prejav národu. Národný úrad pre letectvo a vesmír by potom prerušil spojenie s Mesiacom a kňaz by duše astronautov zveril "hlbinám najhlbším", podobne ako v prípade pohrebu na mori. Táto časť scenára sa našťastie nenaplnila.
Tridsaťosem rokov po pristátí prvého človeka na Mesiaci sa obežnica Zeme opäť stáva objektom záujmu. No zatiaľ čo v 60. rokoch to boli preteky medzi Sovietskym zväzom a USA, pribudli v posledných rokoch Číňania, Európania, Indovia a Japonci.
Nik nevie, kedy k Mesiacu vzlietne ďalšia kozmická loď s ľudskou posádkou. Experti predpokladajú, že sa tak stane v najbližších 15-20 rokoch. Američania by sa tam chceli vrátiť v rokoch 2015-20. Mesiac však mienia využiť najmä ako odrazový mostík pre rozsiahlejšie misie na Mars a potvrdiť tak svoje vedúce postavenie v kozmonautike.
