Ráno 18. júla 1942, pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, stálo na továrenskom letisku firmy Messerschmitt lietadlo nezvyčajných žraločích tvarov, ktoré sa mal skúšobný pilot Fritz Wendel pokúsiť dostať do vzduchu.
Vedelo sa, že stroj lieta dobre, v ten deň mu však už chýbala vrtuľa a piestový motor, ktoré sa používali na predchádzajúce skúšky. Pohonnou jednotkou boli dva úplne nové prúdové motory Junkers Jumo 004.
Pilot napokon uspel a po úpravách sa z Me 262 Schwalbe (Lastovička) stalo prvé prúdové lietadlo, ktoré sa dočkalo hromadného nasadenia v bojoch druhej svetovej vojny.
Riskantný štart
Wendelova úloha nebola ľahká. Keď letel s druhým prototypom, v ňom skúšané motory BMW 003 sa ihneď po štarte rozsypali. Mechanici zbierali po letisku vytrhané, pokrútené a spálené lopatky kompresorov. Lietadlo sa na zem bezpečne dostalo len vďaka záložnému piestovému motoru a vrtuli.
Tretí prototyp Me 262 V3 mal navyše dovtedy klasický podvozok, na ktorom lietadlo na zemi stálo nosom k oblohe. Pri pojazdových skúškach však Wendel zistil, že v takej polohe vôbec nezaberá výškové kormidlo a stroj ani pri vysokej rýchlosti nemá tendenciu vzniesť sa do vzduchu.
Továrenskí odborníci sa preto rozhodli pre nebezpečný manéver. V rýchlosti okolo 180 km/h mal Wendel šliapnuť na brzdy, aby sa chvost lietadla zdvihol. Ak by veľmi zabrzdil, lietadlo by sa prevrátilo, ak málo, nestihol by ho už na pomerne krátkej dráhe, ktorá mu zostávala, zastaviť.
Lietal ako anjel
Pilot zvyknutý na nebezpečenstvo pri testoch však riziko podstúpil, hoci sa ledva vrátil z nemocnice, kde bol ako skúšobný pilot častým hosťom. Presne podľa plánu po osemstometrovom rozbehu pribrzdil a vzápätí sa na 12 minút ocitol vo vzduchu. Podobne, ako mnoho letcov po ňom, pocítil eufóriu. Len málokedy sa stávalo, že by sa úplne nové lietadlo vo vzduchu správalo tak dobre. Generál nemeckých stíhačov Adolf Galland, potom čo si stoj vyskúšal, povedal známu vetu: „...akoby sa vznášal anjel.“ Na Me 262 sa dalo letieť asi o 200 kilometrov za hodinu rýchlejšie ako na najlepších stíhačkách v tom čase.
Letci si pritom museli zvykať na mnoho noviniek - už tvar lietadla bol na to obdobie nevídaný. Malo takmer trojuholníkový prierez trupu, a krídla, ktoré po testoch spomínanej V3 konštruktéri zmenili na šípovité po celej dĺžke. Pod nimi boli zavesené dva mohutné motory, ktorých chod nesprevádzalo burácanie, na aké boli piloti zvyknutí, ale z kabíny bolo počuť len hvízdavý zvuk. Lietadlo navyše dostalo dovtedy netradičný podvozok, na ktorom stálo takmer vodorovne. Prúdové lietadlá taký používajú dodnes.
Úplne nová konštrukcia bola citlivá na zaobchádzanie. Ak pilot pridal plyn veľmi prudko, motory sa často zastavili, alebo dokonca začali horieť. Ich výkon tiež nebol práve dostatočný a na generálnu opravu museli ísť už po 10 hodinách letu. Pri prevádzkových haváriách zahynulo množstvo letcov, najmä na ťažších verziách stoja - neúspešnej bombardovacej a nočnej dvojsedadlovej.
Najhrozivejšie lietadlo
Budúce „najhrozivejšie lietadlo vojny“, ako ho označil známy britský skúšobný pilot Eric Brown, nebolo prvé, ktoré letelo s prúdovým motorom. Jeden prototyp z továrne Heinkel testovali Nemci ešte pred vojnou a druhý tesne pred štartom Me 262. Vývoj však nešiel dopredu tak rýchlo, ako mohol. Dôvod bol jednoduchý - vedenie tretej ríše v tom čase nepredpokladalo, že by revolučnú zmenu pohonu lietadlá Luftwaffe potrebovali. Ešte aj v roku 1942 sa víťazstvo zdalo isté a experimenty s prúdovými stojmi takmer zbytočné.
Vývoj v Nemecku pritom už ovplyvňoval nedostatok strategických surovín. Konštruktéri sa museli zaobísť bez niklu, kobaltu či molybdénu, hoci súčiastky v nových motoroch museli znášať vysoké teploty pri vysokých otáčkach. Žiaru vystavené časti boli preto z oceľového plechu a chránila ich len tenká vrstva hliníka. Napriek tomu sa podarilo lietadlo pripraviť na sériovú výrobu.
Príkaz urobiť z Me 262 bombardér dal samotný Adolf Hitler. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa prúdová stíhačka, ktorá mohla vyčistiť nebo nad Nemeckom od spojeneckých bombardérov napokon neobjavila v dostatočných počtoch, a na priebeh vojny nemala významnejší vplyv. Vzniklo síce vyše 1400 kusov, do bojov však stihlo zasiahnuť len 350 z nich.
