Praha 18. júla (TASR) Česká herecká a umelecká obec nie je jednotná v otázke, či by sa v Česku malo konať referendum o umiestnení amerického radaru USA, a ani v tom, či má Česká republika o túto vojenskú stavbu vôbec stáť.
Herci, režiséri a speváci, ktorí od minulého týždňa iniciatívu za radarové referendum podpísali, dnes priznávajú, že sa u značnej časti svojich kolegov stretávajú s odmietavými reakciami. Napriek tomu si za svojím postojom stoja.
Známy český divadelný, televízny a seriálový herec Jan Kačer (70) považuje otázku vybudovania radaru USA dokonca za rovnako zásadnú, ako bolo rozdelenie Česko-Slovenska. A dodnes ľutuje, že sa v roku 1992, vtedy ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, nechal strhnúť väčšinovým prúdom a proti rozdeleniu nebojoval.
Práve preto, že som bol vtedy v parlamente a viem, aká odrazu vznikla nezastaviteľná vlna, odrazu bolo všetkým jasné, že to má byť takto, a ľudia, ktorí o tom pochybovali, sa odrazu obávali, že ich názor je hlúpy, že sú málo pokrokoví, že sú protislovenskí, že sú ľavičiarski, a odrazu tá vlna Slovákov, ktorí tam boli, nás vlastne prevalila, bez veľkej rozumovej úvahy. Spomínam na to z toho dôvodu, že som potom vlastne bol tiež za, aj keď som vnútorne za nikdy nebol. A nechcel by som zažiť niečo podobné s radarom. Každé porovnanie má svoje chyby, ale v otázke rozhodnutia občana to je podobné, povedal Jan Kačer pre TASR.
Proti tomu, aby 65 kilometrov od Prahy stálo 150 metrov vysoké radarové monštrum, o ktorom sú pochybnosti, aký bude mať vplyv na ľudí, životné prostredie či leteckú dopravu, sú okrem Kačera aj režisér Zdeněk Troška (54) a herec Luděk Sobota (64). Obaja hovoria o tom, že treba použiť sedliacky rozum. A obom prekáža, že verejnosť nemá od vlády o radarovej základni dostatok informácií.
Ja si myslím, že aj sedliacky rozum stačí na to, aby tí ľudia vedeli, o čo ide, a aj to, že keď 70 percent ľudí je proti radaru, tak oni jasne vedia, ako by sa to referendum asi skončilo. Tak oni musia tých hlupákov z ľudí robiť, viete?, povedal TASR herec Sobota.
Som zásadne proti tomu. Ale zásadne som viac-menej proti spôsobu zaobchádzania s českým človekom, aj zhora, zo strany našej vlády. Pretože tá istá arogancia, prehliadanie, sa mi vôbec nepáči. Myslím si, že tu chýbala jedna vec: českého občana informovať vyčerpávajúcim spôsobom, o všetkých plusoch, všetkých mínusoch, aby to všetko vedel. Nevedeli sme nič. Jedného pekného dňa sa povedalo, že tu bude radar. Že si to pán (prezident USA George W.) Bush praje, a hotovo. Takto nie, myslím si, že takto to nejde. Myslím si, že sa tu má dať priestor normálnemu sedliackemu zdravému rozumu, vysvetlil Zdeněk Troška svoj podpis pod referendovou iniciatívou adresovanou českým ústavným činiteľom.
Na iniciatívu v minulých dňoch zareagoval prezident Václav Klaus aj vládny splnomocnenec pre otázky radaru Tomáš Klvaňa. Kým prezident konštatoval, že požadovať referendum je legitímne, ale že má v prípade všeľudového hlasovania isté obavy z populizmu zo strany odporcov americkej základne, Klvaňa označil signatárov za pomýlených občanov.
Petícia je pre mňa dôkazom, že referendum by byť nemalo. Ak sú významní a vzdelaní občania takto dezorientovaní, a to napriek tomu, že už niekoľko týždňov sú skoro všetky informácie na najrôznejších miestach k dispozícii, kampaň pred referendom by skôr než racionálnu diskusiu pripomínala rituály protiamerického populizmu. Neverím, že by si signatári, ktorých si vážim, niečo také priali, napísal vládny splnomocnenec Klvaňa pred niekoľkými dňami v Lidových novinách.
