BRUSEL 16. júla (SITA/AFP) - Rusko oznámilo Severoatlantickej aliancii (NATO), že s platnosťou od 12. decembra pozastaví svoju účasť na kľúčovej zmluve o obmedzení konvenčných vojenských síl v Európe (CFE) z čias studenej vojny. Diplomat NATO, ktorý si želal zostať v anonymite, v pondelok uviedol, že aliancia v súčasnosti zvažuje svoju reakciu. "Moskva nám poslala pomerne ostré memorandum ... o dôvodoch, ktoré ju vedú k pozastaveniu účasti na zmluve. Ruská strana potvrdila, že od 12. decembra neumožní ďalšie inšpekcie plánované v súlade s CFE, no neuviedla, či od zmluvy odstúpi úplne," informoval nemenovaný diplomat. "26 členských krajín NATO momentálne diskutuje o reakcii aliancie, ktorá bude bez zbytočného dramatizovania situácie formálne oznámená v nasledujúcich dňoch, možno už v utorok," dodal diplomat.
Kremeľ v sobotu informoval, že ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o dočasnom odstúpení od Zmluvy o Konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) medzi NATO a Ruskom. K tomuto kroku pristúpil vzhľadom na "mimoriadne okolnosti ..., ktoré ovplyvňujú bezpečnosť Ruskej federácie a vyžadujú si bezprostredné opatrenia", oznámila tlačová služba Kremľa. Moskva v posledných mesiacoch opakovane hrozila vystúpením z CFE najmä v súvislosti s plánmi Spojených štátov budovať v Poľsku a v Českej republike základne protiraketovej obrany. "Je to sklamanie a krok späť. NATO považuje zmluvu za dôležitý základ pre bezpečnosť a stabilitu Európy," povedal hovorca aliancie James Appathurai po zverejnení ruského zámeru odstúpiť od zmluvy.
Stále však nie je jasné, či má Moskva skutočne právo - z technického či právneho hľadiska - pozastaviť svoju účasť na zmluve. NATO na svojej internetovej stránke uvádza: " V zmluve neexistuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo jednostranné moratórium jej implementácie. Pozastavenie implementácie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy by znamenalo priame porušenie zmluvy."
Zmluva o Konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskom pochádza z roku 1990. V roku 1999 nasledoval dodatok, ktorý mal reagovať na zmenenú situáciu po rozpade Sovietskeho zväzu. Moskva mala podľa dodatku stiahnuť svojich vojakov z Moldavska a Gruzínska. Rusko upravenú zmluvu podpísalo, čo však odmietli Spojené štáty a ďalšie členské krajiny NATO so zdôvodnením, že Moskva musí najprv dôsledne splniť svoje záväzky. Zmluva sa považuje za kľúčový prvok stability v Európe po skončení studenej vojny. Účastnícke krajiny sa v nej zaväzujú obmedziť rozmiestnenie svojich tankov, obrnených bojových vozidiel, bojových helikoptér a lietadiel. Vystúpenie zo zmluvy by umožnilo Rusku posilňovať vojenské kapacity na hraniciach so svojimi susedmi. Význam otázky odstúpenia Ruska od CFE sa zvýšil v súvislosti s aktuálnou politickou situáciou v krajine, kde sa 2. decembra uskutočnia parlamentné voľby a v marci 2008 voľba prezidenta.
Vyslanci NATO by sa mali v stredu stretnúť na svojom pravidelnom týždennom rokovaní v sídle aliancie v Bruseli, a 25. júla sa na zasadnutí Rady NATO-Rusko stretnú aj so svojimi ruskými kolegami.
