Izraelský premiér Ehud Olmert na nedeľnom zasadnutí vlády uviedol, že Peres "vnesie väčšiu česť do izraelskej politiky", citoval predsedu vlády izraelský denník Haaretz. "Je to veľký deň pre Izrael. Peres je poprednou osobnosťou v histórii tohto štátu. Nikto nie je populárnejší vo svete ako Peres a postoj sveta voči nemu sa rozšíri na celú krajinu," povedal Olmert.
Peresovi k jeho nástupu do funkcie osobným listom zablahoželal bývalý prezident spojených štátov a jeho blízky priateľ Bill Clinton. Novému izraelskému prezidentovi gratuloval aj bývalý britský premiér Tony Blair, ktorý sa stal vyslancom kvarteta pre Blízky východ. Pápež Benedikt XVI. adresoval Peresovi v sobotu posolstvo, v ktorom ho vyzval, aby pracoval v prospech mieru v regióne.
Peres bol dvakrát izraelským premiérom a je kľúčovým hráčom v politike židovského štátu už viac ako polstoročie. V roku 2005 vystúpil zo Strany práce, ktorej bol dlhoročným predsedom, a vstúpil do strany Kadima súčasného premiéra Ehuda Olmerta. Stranu zakladal bývalý izraelský premiér Ariel Šaron, ktorý leží už vyše roka v kóme. Peres sa k Šaronovi, jednému zo svojich dovtedajších úhlavných politických nepriateľov, priklonil v čase, keď Šaron začal presadzovať odsun židovských osadníkov z palestínskeho Pásma Gazy, v čom ho nepodporovala ani jeho vlastná strana Likud. Peres už v prezidentských voľbách raz kandidoval a v roku 2000 ho prekvapujúco porazil práve Moše Kacav. V tohtoročnom súboji o post hlavy štátu už nemal protikandidáta a v Knessete ho podporila presvedčivá väčšina poslancov. Stúpenci nového prezidenta očakávajú, že zlepší imidž úradu, ktorého povesť utrpela v čase pôsobenia jeho predchodcu.
Šimon Peres sa narodil v roku 1923 v Poľsku a keď mal jedenásť rokov, emigroval do Palestíny. V 40. rokoch minulého storočia sa zapojil sa do boja proti miestnym arabským obyvateľom a za vytvorenie židovského štátu. Už vo svojich 29 rokoch sa stal popredným predstaviteľom izraelského ministerstva obrany. Je považovaný za jedného z otcov nepriznávaného izraelského jadrového vojenského programu.
Od roku 1959 bol Peres poslancom izraelského parlamentu. Predsedom Strany práce bol od roku 1977, až kým ho v tejto funkcii v roku 1992 nenahradil Jicchak Rabin. Do roku 1977 datujú Peresovi životopisci aj jeho "politický prerod", keď sa z úhlavného nepriateľa Arabov zrazu stal poslom mieru v blízkovýchodnom konflikte. Peresovi kritici tvrdia, že to je dôkaz jeho oportunizmu, on sám však hovorí, že náhlu zmenu v ňom vyvolala návšteva egyptského prezidenta Anwara Sadata v roku 1977 v Jeruzaleme, ktorá viedla k podpisu prvej mierovej zmluvy medzi arabským a židovským štátom.
Vrcholom Peresovej doterajšej kariéry je rok 1994, kedy sa stal spolu s vtedajším (o rok neskôr zavraždeným) izraelským premiérom Jicchakom Rabinom a vtedajším palestínskym vodcom Jásirom Arafatom držiteľom Nobelovej ceny mieru.
aktualizované o 19.00
