Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila stiahnutie väčšiny amerických vojakov z Iraku, ktoré by sa malo začať o tri mesiace a skončiť do 1. apríla budúceho roka. Za zákon vo štvrtok hlasovalo 223, proti 201 poslancov. Hlasovanie neprebehlo presne po straníckej línii - odchod z Iraku podporili štyria republikáni, proti hlasovalo desať demokratov. Americkí kongresmani, ktorí sú proti vojne, tvrdia, že odkedy sa Bush rozhodol vyslať do Iraku ďalších 30 tisíc vojakov, nenastal v krajine prakticky žiadny pokrok.
George Bush však vo štvrtok zopakoval, že bude vetovať akýkoľvek pokus Kongresu presadiť odchod z Iraku ešte predtým, ako sa Iračania budú vedieť sami postarať o svoju bezpečnosť. Bush je presvedčený, že Spojené štáty môžu vyhrať vojnu v Iraku. "Verím, že v Iraku uspejeme a viem, že musíme," vyhlásil Bush. Informoval, že už v auguste odcestujú ministerka zahraničia Condoleezza Riceová a minister obrany Robert Gates na Blízky východ, aby tam so svojimi tamojšími spojencami rokovali o Iraku. "Zabezpečujeme regionálnu a medzinárodnú podporu pre irackú vládu," povedal.
Iracká vláda nesplnila polovicu z úloh, ktoré stanovil Washington ako podmienku pre pokračovanie americkej vojenskej prítomnosti v Iraku. Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Biely dom. Iračania dostali spolu 18 terminovaných úloh. Uspokojivým spôsobom sa podarilo naplniť osem z ich, stav v ďalších ôsmich oblastiach je neuspokojivý a v dvoch oblastiach sú výsledky zmiešané, konštatuje správa. Pokrok sa neprejavil najmä v dôležitých politických reformách, ktoré majú prekonať sektárske rozdelenie spoločnosti. Mešká príprava legislatívy o spravodlivom rozdelení príjmov z ropy, návrate nižších predstaviteľov zvrhnutého režimu Saddáma Husajna do verejného života alebo zákon o komunálnych voľbách.
Irackí lídri v piatok v reakcii na najnovšiu správu trvali na tom, že Irak dosiahol pokrok vo vojenskej a politickej oblasti. Poradca irackého premiéra Samí al-Askarí zdôraznil, že vláda myslí politické reformy vážne. Ich cieľom je napríklad dosiahnuť národnú jednotu a väčšiu podporu sunnitov pre politický proces. Do konca roka budú predložené návrhy zákonov súvisiace s národným zmierením, povedal al-Askarí pre Američanmi podporovanú televíziu al-Hurrá.
Reformy odsunuli mesiace trvajúce hádky medzi šiitmi, sunnitmi a kurdskými členmi koalície premiéra Núrího al-Málikího. Sunniti a Kurdi majú medzi sebou vážne rozpory pre návrh zákona, ktorý by spravodlivo rozdelil dohľad nad ropným priemyslom a jeho zisky. Návrh tejto legislatívy stojí v centre reforiem a vo výhľade nie je žiaden kompromis. Aj návrh na zmenu ústavy, ktorý mnohí sunniti považujú za najdôležitejší z reforiem, uviazol v parlamentnom výbore. Administratívu premiéra al-Málikího vážne oslabil bojkot sunnitov v jeho vláde a parlamente počas rôznych politických sporov. Rozhovory, ktoré ich mali prekonať, ako aj rokovania o vytvorení nového kabinetu nepriniesli žiadne výsledky.
