Paríž 13. júla (TASR) - Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy (na snímke) sa rozhodol vtlačiť osobitnú pečať štátnemu sviatku Francúzskej republiky, 14. júlu, tým, že sa rozhodol počas neho mlčať. Odmietol aj tradičný rozhovor pre televízne stanice, ktorý svojho času zaviedol Francois Mitterrand a pokračoval v ňom aj Jacques Chirac. Podľa Sarkozyho je štátny sviatok natoľko posvätný, že sa rozhodol z neho urobiť deň mediálneho ticha, konštatuje v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Napriek tomu Sarkozy rozhodne nebude na televíznych záberoch chýbať: diváci ho uvidia vo veliteľskom vozidle, keď bude prechádzať okolo nastúpených vojenských jednotiek. Vojenskú prehliadku 14. júla bude charakterizovať popri francúzskych vojakoch aj účasť vojakov z 26 členských štátov Európskej únie.
Sarkozyho potom obyvatelia uvidia aj na tribúne na Námesti svornosti vedľa predstaviteľov EÚ - predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, predsedu Európskeho parlamentu Hansa-Gerta Pötteringa a vysokého predstaviteľa pre európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu.
Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie.
Bastila, presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža. Huges Aubriot ju postavil najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká v úrovni veží. Okolo pevnosti sa priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam boli dostavané ďalšie štyri.
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI., ale až kardinál Richelieu ju zmenil na štátnu väznicu. Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol číslo 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami pre výkon trestu.
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali, časť kameňov predal, povedané dnešným jazykom podnikateľ, Pierre-Francois Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.
Deň 14. júl sa slávil ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
Návrh zákona, podľa ktorého sa má 14. júl každý rok oslavovať ako štátny sviatok, predložený najskôr do Národného zhromaždenia 21. mája 1880, schválili poslanci v dvoch čítaniach 21. mája a 8. júna toho roku. Senát ho odhlasoval v dvoch kolách 27. a 29. júna 1880. Do platnosti vstúpil 6. júla 1880, uvádza sa na stránke Senátu.
12 20 roi ed
