Bratislava 11. apríla (TASR) - Veľký piatok nie je len dňom dlhého pôstu, smútočným cirkevným sviatkom - dňom, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný, ale aj dňom ľudových osláv sviežej zelene novej jari a spomienok na odkaz predkov, na zvyky, obyčaje a ľudové obrady, ktoré sa na toto obdobie viazali.
V ľudovej kultúre sa k oslavám Veľkého piatku viazali najmä obyčaje nadväzujúce na obrady s očistnou, ochrannou, zdravotno-preventívnou a vegetatívnou funkciou. Ľud pripisoval tomuto dňu mimoriadnu moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast a na upevnenie zdravia. S tým súvisí viera v nadprirodzené vlastnosti veľkopiatočnej vody, v ktorej sa ľudia pred východom slnka kúpali a umývali s cieľom chrániť sa pred vyrážkami, lišajmi, chrastami a inými neduhmi. Dievčatá si pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali dlhé a husté. Kto sa chcel rýchlo zbaviť chorôb, musel skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. Brodenie koní a ich kúpanie v potoku zabezpečovalo ich zdravie v nadchádzajúcom období.
Z tečúcej vody si ľudia naberali do fľaše a používali ju ako ochranný prostriedok proti zlým silám a pri stavbe ju pridávali do materiálov v základoch domu. Hospodárom sa odporúčalo značkovanie zvierat, najmä oviec, a kastrovanie baranov, pretože rany spôsobené v tento deň sa podľa povier rýchlejšie hoja. Gazdovia strihali žrebcom hrivy a skracovali chvosty, aby im narástli hustejšie, jahniatka a ovce strihali, aby mali hustejšiu vlnu. Štepili sa mladé stromčeky, aby sa štepy dobre prijali. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.
Veľký piatok bol podľa povier jedným z dní, keď sa strigy stretávali na svoj sviatok - sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko.
Pokiaľ ľudia nedodržiavali úplný pôst, pripravovali sa pôstne jedlá podobné ako na Zelený štvrtok - so zámerom vplývať na bohatosť úrody.
*zg som
