Belehrad 12. júla (TASR) - Mocnosti sa však zdráhajú tento návrh predniesť samy, keďže na Balkáne oficiálne vylučujú akúkoľvek zmenu hraníc alebo rozdeľovanie po etnických líniách, uvádza agentúra Reuters.
Vzhľadom na to, že Rusko sa postavilo na stranu Srbska a je proti nezávislosti Kosova - ktorá je podľa USA, Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska nevyhnutná -, na pôde OSN panuje patová situácia. Rozdelenie provincie môže byť jediným východiskom.
Šéf francúzskej diplomacie Bernard Kouchner je najnovším vysokopostaveným svetovým predstaviteľom, ktorý zúčastnené strany postrčil smerom k rozdeleniu Kosova - jednoducho tým, že takého riešenie nevylúčil.
"Neočakávajte od Francúzska, že takúto zmenu navrhne. V najkrajnejšom prípade by sa na tom museli dohodnúť Belehrad a Priština. A v tom prípade neviem, ako by mohlo byť Francúzsko proti," povedal Kouchner belehradským novinám pred dnešnou návštevou Srbska. Francúz pôsobil ako prvý šéf kosovskej misie OSN po konflikte z roku 1999.
Britský veľvyslanec v Srbsku Steven Wordsworth zaujal tento týždeň k záležitosti podobný postoj. "Rozdelenie nie je z mnohých dôvodov dobrým nápadom," povedal agentúre Beta, zároveň ale dodal: "Ak sa na tom obe strany na rokovaniach dohodnú, veci by sa zmenili."
Spojené národy chcú po ôsmich rokoch ukončiť svoju správu v Kosove a predať ju Európskej únii, ktorá má prevažne Albáncami obývanú provinciu priviesť k plnej nezávislosti. Samotná únia je však v otázke Kosova rozdelená a pre svoje pôsobenie v provincii si želá zjednocujúcu podporu vo forme mandátu OSN. OSN však nedokáže prijať príslušnú rezolúciu bez súhlasu Ruska. Moskva je proti riešeniu, s ktorým nebude súhlasiť Srbsko.
Najnovší návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorý vypracovali západné krajiny, vyzýva na dodatočných 120 dní rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, napriek tomu, že nik od žiadnej zo strán zrejme neočakáva ústupky od základných postojov. Obe strany za sprostredkovania vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho rokovali 13 mesiacov bez náznaku zblíženia postojov.
Srbskej vláde blízky denník Politika tento mesiac priniesol vyjadrenie Jevgenija Primakova, že Kosovo by malo byť rozdelené. Primakov bol ruským premiérom, keď NATO v roku 1999 ignorovalo Moskvu, obišlo OSN a 11 týždňov bombardovalo Srbsko s cieľom vyhnať jeho jednotky z Kosova a zastaviť tamojší konflikt so separatistami.
Súčasný postoj Ruska, ktoré za osem rokov posilnilo svoju ekonomiku a medzinárodné postavenie, urobil dojem aj na mnohých Srbov, ktorí sú opatrnejší v otázke motívov Kremľa.
Srbský premiér Vojislav Koštunica oficiálne odmieta možnosť rozdelenia Kosova, rovnako aj kosovský premiér Agim Ceku. Nik z nich nechce byť tým prvým, ktorý rozdelenie navrhne - možno iba ak by bol tento krok úvodným krokom dobre naplánovaného diplomatického riešenia.
Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom sa ľady prelomia a ako sa rozdelenie Kosova dostane do oficiálnej agendy ako možné riešenie. Je možné, že bude musieť prísť od rešpektovanej postavy z mimovládnych kruhov.
Popredný srbský intelektuál a bývalý prezident Dobrica Čosič už vystúpil zo šíku a rozdelenie navrhol ako jediný spôsob, ako zachrániť aspoň časť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti - a zároveň sa zbaviť problému tamojších dvoch miliónov nepriateľských Albáncov.
V severnej časti Kosova nad riekou Ibar žije približne 40.000 Srbov, ktorí majú v oblasti väčšinu. Zvyšných 60.000 žije - obklopených dvoma miliónmi Albáncov - v enklávach v iných častiach provincie. Väčšina enkláv sa sústredí na východnom a južnom okraji provincie a v okolí hlavného mesta Priština.
Možnosť rozdelenia Kosova však vyvoláva obavy z oživenia albánskych povstaní v Macedónsku a Preševskom údolí na juhu Srbska, kde mnohí rebeli vidia nedokončenú prácu z konfliktov v rokoch 2000 a 2001.
V praxi je však Kosovo už teraz rozdelené. Sever spravuje Belehrad a nemá žiadne väzby s Prištinou. Táto časť provincie je pre kosovskoalbánskych lídrov neprístupná od skončenia vojny z rokov 1998-99, keď francúzski vojaci NATO vytvorili na rieke Ibar v Kosovskej Mitrovici líniu, aby poskytli Srbom v severnej časti mesta útočisko pred odvetnými útokmi Albáncov.
Napriek oficiálnemu popieraniu zo strany Belehradu vplyvný mozgový trust International Crisis Group (ICG) tvrdí, že rozdelenie Kosova je celý čas cieľom Srbska.
1 ari ed
