Bratislava 11. apríla (TASR) - Zeleným štvrtkom sa v katolíckych kostoloch na celom Slovensku začínajú cirkevné obrady Veľkonočného trojdnia, ktoré pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Nazýva sa tiež Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista.
Ústrednou myšlienkou Zeleného štvrtka je pripomenutie si pamiatky Pánovej večere, ustanovenia Oltárnej sviatosti i sviatosti kňazstva. Kňazi v tento deň obnovujú svoje kňazské sľuby, konajú sa obrady svätenia olejov používaných pri krste, birmovaní, pomazávaní chorých a pod.
Na Zelený štvrtok predpoludním sa už tradične stretávajú kňazi z celej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy s biskupmi na omši svätenia olejov v trnavskom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa za účasti arcibiskupa Jána Sokola.
V druhý deň Veľkonočného trojdnia, na Veľký piatok, si veriaci kresťania pripomínajú Pánovo utrpenie, umučenie a smrť na kríži. V tento deň sa v katolíckych kostoloch neslúžia sväté omše, ale konajú sa veľkopiatočné obrady - bohoslužby slova, poklony sv. krížu, na mnohých miestach sa konajú krížové cesty.
Veľký piatok je najväčším sviatkom pre evanjelikov. V evanjelickej cirkvi sa konajú služby Božie s čítaním a spievaním pašií, prisluhuje sa Večera Pánova. Tento sviatok sa na Slovensku stal po roku 1989 dňom pracovného pokoja.
Na Bielu sobotu sa v katolíckych kostoloch vo večerných hodinách koná veľkonočná vigília a slávnosť vzkriesenia. Obrady sa začínajú posvätením ohňa. Tento večer je spomienkou na svätú noc Pánovho zmŕtvychvstania.
