Srbský prezident Boris Tadič dnes pri príležitosti masakry vyhlásil, že jeho krajina je odhodlaná vypátrať a zatknúť všetkých obžalovaných z vojnových zločinov.
Týka sa to aj vrátane generála Ratka Mladiča, ktorému sa pripisuje najväčšia zodpovednosť za zabitie 8000 bosnianskych Moslimov a podľa prokuratúry haagskeho tribunálu sa ukrýva v Srbsku.
"Nie je to len naša povinnosť voči svetu, je to niečo, čo dlžíme predovšetkým sebe a našim susedom," uviedol Tadič vo vyhlásení, v ktorom vzdal úctu obetiam masakry.
"Dnes je deň spomienky na srebrenické obete. Toto je deň, keď spomíname na všetky ostatné nevinné obete. Rešpektovaním obetí iných národov a pochopením nešťastia iných národov nájdeme silu na zmiernenie, bez ktorého sa život na Balkáne nemôže zlepšiť," dodal Tadič.
Smutné výročie si pripomenulo viac ako 30.000 ľudí
V pamätnom centre Potočari pri Srebrenici si výročie pripomenulo viac ako 30.000 ľudí. V rámci obradu pochovali 465 obetí, ktoré identifikovali v priebehu uplynulého roka. Na podujatí sa zúčastnilo viacero miestnych a medzinárodných hodnostárov, vrátane hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu OSN Carly del Ponte a vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenského diplomata Miroslava Lajčáka, ktorý na post nastúpil začiatkom júla.
Del Ponte v utorok označila za "škandalózne", že dvaja najviac zodpovední za masakru - bosnianskosrbský generál Ratko Mladič a vojnový prezident Radovan Karadžič - zostávajú na slobode. Lajčák vyhlásil, že cíti povinnosť preukázať úctu obetiam najhoršieho zverstva spáchaného v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Lajčák vyhlásil, že cíti povinnosť preukázať úctu obetiam najhoršieho zverstva spáchaného v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Lajčák suspendoval 35 policajtov
Len deň pred výročím Miroslav Lajčák zaviedol viacero pravidiel, ktoré majú pomôcť bosnianskym úradom dolapiť a stíhať osoby zodpovedné za srebrenickú masakru. Tiež nariadil bosnianskosrbskej polícii, aby odobrala pasy a cestovné dokumenty 93 podozrivým osobám, ktoré sú objektom vyšetrovania za možnú účasť na páchaní vojnových zločinov alebo za pomoc sieťam, ktoré podporujú obžalovaných z vojnových zločinov. Medzi dotyčnými je 35 bosnianskosrbských policajtov, ktorých okamžite suspendovali.
"Lajčák urobil spravodlivú vec pre nás, obete, lebo sme si to po všetkých tých rokoch zaslúžili," povedala Mirnesa Sinanovi†ová (21), ktorá prišla pochovať pozostatky svojho otca.
"Prišli sme sem vzdať úctu týmto obetiam a obetiam všetkých zverstiev, ktoré sa udiali v Bosne a Hercegovine," povedal moslimský člen kolektívneho prezídia krajiny Haris Silajdžič.
Starosta Srebrenice Abdurahman Malkič zdôraznil, že srebrenická tragédia nesmie zostať zabudnutá a vyjadril nádej, že všetci zodpovední budú postavení pred súd. "Srebrenica je symbolom genocídy, ku ktorej došlo v srdci Európy," povedal.
Na cintoríne v Potočari doteraz pochovali asi 3000 identifikovaných obetí masakry, iné na identifikáciu čakajú a telá zabitých stále objavujú v masových hroboch v okolí.
Pozostalí žiadajú odškodné
K srebrenickej masakre došlo na sklonku 3,5-ročnej bosnianskej vojny po tom, čo bosnianskosrbské jednotky pod velením generála Ratka Mladiča 11. júla 1995 obsadili enklávu vyhlásenú za tzv. bezpečnú zónu OSN. Následne oddelili mužov od žien, detí a starcov. Mužov a chlapcov v bojaschopnom veku v priebehu niekoľkých dní postrieľali v okolitých lesoch.
Srebrenickú enklávu chránilo len asi 150 slabo vyzbrojených holandských vojakov mierovej jednotky OSN, ktorí nemali ani dostatočný mandát na ochranu zóny.
Napriek tomu, že boli zaregistrované veľké presuny srbských vojakov, OSN nenariadila nálety a Srebrenicu neochránila. Krátko po tom, čo Mladičove jednotky enklávu obsadili, holandskí vojaci OSN oblasť opustili a nechali miestnych Moslimov na milosť bosnianskosrbkým vojakom.
Preživší a pozostalí po obetiach masakry zažalovali holandskú vládu a OSN, od ktorých žiadajú odškodné a morálnu satisfakciu za zlyhanie pri ochrane enklávy.
Vo februári tohto roku Medzinárodný súdny dvor (MSD) skonštatoval, že srebrenická masakra bola genocídou, pričom zodpovednosť pripísal vtedajším bosnianskosrbským úradom.
Autor: zh
