Šéf tlačového odboru expremiéra Tonyho Blaira v knihe tají podrobnosti o konfliktoch svojho šéfa s Gordonom Brownom.
Alastair Campbell sa prejavil ako výborný mediálny odborník. Necelé dva týždne po Blairovej rezignácii vydal pamäte z čias, keď pracoval na Downing Street. Za knihu Blairove roky (The Blair Years) dostal rozprávkový honorár milión libier.
Bývalý novinár ľavicového bulváru Daily Mirror a neskorší Blairov tlačový tajomník si prezieravo robil zápisky po každom stretnutí, ktoré so svojím šéfom absolvoval.
Spomína tiež, ako jeho samotného v roku 1994 očarila krása princeznej Diany. „Stála tam úplne okúzľujúca, nádherná tak, ako to nezachytili milióny fotografií,“ píše Campbell.
Šok zo smrti Diany
Keď o tri roky na to zomrela po havárii v Paríži, Blair tomu nemohol uveriť. V šoku z jej smrti prišiel s nápadom nazvať ju „princezná ľudí“, ktorý patrí k jeho najznámejším výrokom.
Campbell v knihe vynechal podrobnosti z búrlivého vzťahu medzi bývalým britským premiérom a súčasným. Odôvodnil to tým, že nechce byť zlatou baňou pre konzervatívcov a hodiť špinu na nového premiéra. „Nepopieram, že ich vzťahy neboli napäté a že zaznelo pár tvrdých slov,“ povedal. Zverejnil aj humornú historku, ako Blair zachraňoval Browna, ktorý bol zamknutý na záchode.
Spomína tiež, ako expremiér nemal žiadne pochybnosti o vojne v Iraku. „Väčšina z nás mala niekoľko ťažkých momentov váhania, ale on nie. Ak ich aj mal, tak ich neprejavil.“
Bushovo vtipkovanie
Jeho prejav v parlamente, kde presviedčal o nevyhnutnosti útoku, bol jeden z jeho najlepších. Campbell spomína, že krátko pred vystúpením prezident Bush povedal Blairovi: „Ak vyhráš hlasovanie v parlamente, tak ti pobozkám zadok.“
Campbell je v Británii mimoriadne kontroverzná osobnosť. Ako tlačový tajomník si vytvoril okruh protežovaných novinárov, ktorých zásoboval informáciami. Na prvé miesto kládol imidž až potom obsah, čo podľa mnohých poškodilo expremiérovú reputáciu. Z postu musel odísť v lete 2003 po tom, čo ho obvinili z prikrášľovania argumentov o nebezpečnosti Hussajnovho režimu.
Campbellove pamäte sú udalosťou desaťročia v oblasti politických biografií. Prvá kniha obsahuje iba šestinu zápiskov, ďalšie spomienky majú nasledovať.
Trh netrpezlivo čaká aj na autentické spomienky Blaira, za ktoré môže dostať päťmiliónový honorár. Expremiér prezradil, že písanie bude ťažké. Denníky si nepísal a na mnohé veci si už nepamätá.
Urývky z knihy
Smrť Diany
„Nikdy som ho (Blaira) takého nepočul. Každú chvíľu sa odmlčal, trochu sa mýlil, ale zároveň mal jasno v tom, čo chce urobiť.“
Konflikt s Clintonom
„Prvých desať minút rozhovoru bol Clinton celý bez seba.“ (Išlo o vyslanie pozemných jednotiek v Kosove.)
Útoky z 11. septembra
„Išiel som na poschodie, zapol televízor a povedal Blairovi, že to musí vidieť. Nepozerali sme sa dlho, ale dosť dlho na to, aby sme pochopili, aké masívne budú následky.“
O Thatcherovej
„Hovoril, že bolo dôležité pochopiť, že časti thatcherizmu sú správne. “
O hodnotách ľavice
„Mojou výhodou je, že nie som taký labourista ako vy.“
O spolupráci s liberálmi
„Robil si čaj a povedal: Mohli by sme tak toryovcov (konzervatívci) odstaviť na celú generáciu.“
(hud)