Holil sa už jaskynný človek, o čom svedčia maľby ostrých predmetov v jeho príbytkoch. Odvtedy až do začiatku 20. storočia bolo holenie zložitou a občas dosť riskantnou záležitosťou. Dňa 9. júla sme si pripomenuli 75. výročie smrti muža, ktorý tento problém vyriešil. Volal sa King C. Gillette.
„Keby sme lepšie využili všetok čas, peniaze a inteligenciu, ktorú sme vyplytvali sedením u amerických holičov, Panamský kanál by sme vykopali za štyri hodiny,“ povzdychol si raz Gillette. Vlastne ani nebol natoľko vzdialený od pravdy. Dnešní štatistici usúdili, že za život strávi priemerný muž holením približne 3350 hodín, aby si odstránil takmer deväť metrov fúzov.
Inšpirujúce uzávery
King C. Gillette sa narodil v roku 1855 vo Fon du Lac v americkom Wisconsine. Jeho otec bol vydavateľom týždenníka, poštovým doručovateľom, ľudovým filozofom a vynálezcom. Domácnosť teda musela tvrdou rukou ovládať matka, vynikajúca kuchárka a autorka úspešnej knihy receptov. Budúci kráľ žiletiek sa od otca naučil hĺbať nad každodennými problémami a od matky pracovať efektívne a nenávidieť stratený čas. Keď mal 20 rokov, už vedel, ako chutí život obchodníka so železiarskym tovarom v Chicagu a New Yorku, o rok neskôr sa stal obchodným cestujúcim firmy v Kansas City.
Cieľovou stanicou sa preň stala firma v Baltimore, vyrábajúca kovové uzávery na fľaše s tenkou korkovou podložkou. Vynašiel ich šéf firmy William Painter. Ten Gillettemu prezradil, v čom spočíva tajomstvo úspechu: treba vyrábať vec, ktorú ľudia kúpia, po krátkom čase zahodia a prídu si po ďalšiu. Gillette bol touto myšlienkou priam posadnutý; kade chodil, všade rozmýšľal, čo také okrem uzáverov ešte ľudia nevyhnutne potrebujú.
Kráľ bez kráľovstva
Raz pri holení mu napadlo, že by bolo vynikajúce nahradiť britvy. Sú drahé, neforemné a najmä nebezpečné. Prečo neurobiť britvu, s ktorou by sa nik neporezal, dobre by padla do ruky a stačilo by na nej iba vymieňať otupené čepele? Tak sa zrodil bezpečnostný strojček s tenkou vymeniteľnou žiletkou. Ešte v ten istý deň bežal šťastný vynálezca kúpiť oceľovú pásku, pár kúskov mosadze, pilník a zverák. Manželke napísal list: „Našiel som naše šťastie.“ Na pružnej oceli však nedokázal vybrúsiť ostrú hranu. Experti, s ktorými sa potom radil, tvrdili, že to ani nie je možné. Napriek tomu vynález patentoval a založil spoločnosť. Chýbalo iba jediné - aby mala čo predávať. Gillette bol stále kráľom bez kráľovstva.
V Nórsku aj na Sahare
Hlavolam vyriešil šikovný William Nickerson, vynachádzavý strojník, s ktorým sa Gillette spojil. Po začatí výroby v roku 1903 sa predalo iba 51 strojčekov a 168 žiletiek, už o rok neskôr sa majiteľmi nových strojčekov stalo 90-tisíc mužov, ktorí si kúpili viac ako 12 miliónov žiletiek. A nešetrili chválou. Jeden napísal, že čas na holenie si takto skrátil štvornásobne, druhý, že má teraz tvár hladšiu než zamat.
Počas I. svetovej vojny Gillette triumfoval: vybavil 3,5 milióna strojčekov a 36 miliónmi žiletiek celú americkú armádu. V roku 1926, keď jeho spoločnosť oslavovala 25. výročie, napísal: „Nepoznám iný druh tovaru na osobnú spotrebu, ktorý by bol tak všeobecne známy a tak široko používaný. Na svojich cestách som sa s ním stretol v najsevernejšom meste Nórska aj v srdci Sahary.“
Reformátor holenia
Kým začal rozmýšľať nad žiletkou, napísal niekoľko polemických kníh o nevyhnutnosti radikálnych zmien ekonomického a sociálneho systému krajiny. V knihe Ľudský cieľ opisuje vznik ideálnej spoločnosti, ktorej členovia bývajú v niekoľkých gigantických mestách. Najväčšie nazval Metropolis, umiestnil ho k Niagarským vodopádom a podrobne rozpracoval jeho architektúru a štruktúru. Dnes sa nad jeho revolučnými myšlienkami môžeme iba poučene pousmiať. A konštatovať, že to bol Gillette, kto azda ako prvý prišiel s nápadom oddelených vznešených vysokých domov, ktoré nemajú ďaleko k architektúre 20. storočia slávneho samouka Le Corbusiera.
King Gillette sa chcel do histórie zapísať ako reformátor sociálneho života. Namiesto toho však urobil čosi oveľa prospešnejšie.
King C. Gillette FOTO – WWW.CREEKSTONE.NET |