Pre TASR to dnes uviedla predsedníčka Štátneho úradu jadrovej bezpečnosti ČR (SÚJB) Dana Drábová v reakcii na obvinenia rakúskych médií, že Praha od roku 2000 zatajila 11 technických udalostí prvého stupňa a porušila tak medzivládnu dohodu z Melku.
Medzinárodná stupnica hodnotenia jadrových udalostí (INES) má celkovo osem stupňov. Stupeň 0 je "odchýlkou" bez vplyvu na bezpečnosť, stupne 1-3 označujú nehody a stupne 4-7 havárie.
Podľa Drábovej sa však v niekoľkých prípadoch stalo, že niektoré udalosti v Temelíne boli sprvu klasifikované ako stupeň 0 a až neskôr, aj po niekoľkých týždňoch, boli preklasifikované na stupeň 1. V týchto prípadoch sa informácia dostala až do výročnej správy, ktorá však bola neskôr Rakúsku poskytnutá.
Takže čo sa stalo? Stalo sa to, že v rámci tej horúcej informačnej linky boli Rakúsku oznámené všetky udalosti, ktoré mali predbežné hodnotenie stupňom 1, a inými kanálmi, to znamená, v rámci pravidelných bilaterálnych stretnutí podľa medzivládnej dohody o výmene informácií, im bol vždy poskytnutý súhrn o udalostiach za konkrétny rok, ktorý už obsahoval aj tie udalosti, ktoré boli preklasifikované, vysvetlila šéfka SÚJB Dana Drábová pre TASR.
Podľa môjho najlepšieho presvedčenia ČR Melkskú dohodu v tomto bode naplnila, pretože všetky udalosti, ktoré mali predbežné hodnotenie ako INES 1, boli Rakúsku oznámené v danom časovom limite (72 hodín). Keď však to konečné hodnotenie znamenalo preklasifikovanie zo stupňa 0 na stupeň 1, tak tá informácia do Rakúska doputovala inými kanálmi, a nie podľa Melkskej dohody, zdôraznila
Otázkou je však presné stanovenie hranice medzi stupňami 0 a 1, pretože ani pri odchýlke od bezpečnej prevádzky, ani pri prvom stupni nedochádza k úniku rádioaktivity ani do okolitého prostredia, ani v rámci vnútorných bezpečnostných okruhov. O poruche hovoria odborníci až od stupňa 2.
Hovoríme o udalostiach, ktoré sú na najnižšom stupni významnosti z hľadiska jadrovej bezpečnosti, a tak medzi 0 a 1 tá hranica nie je úplne striktná. Nedokážem presne povedať, či (preklasifikovaných udalostí) bolo deväť, desať alebo jedenásť, ktoré sme oznámili iným mechanizmom než tou informačnou linkou na základe Melkskej dohody, poznamenala Drábová s tým, že presný počet preklasifikovaných udalostí je možné dohľadať rádovo za niekoľko dní. Medzivládna česko-rakúska dohoda z Melku z 12. decembra 2000 stanovuje, že udalosti v jadrovej elektrárni Temelín, ktoré majú podľa medzinárodnej stupnice INES stupeň 1 a viac, majú byť postúpené Rakúsku do 72 hodín. Správ označených stupňom 0 sa táto vysoko nadštandardná informačná povinnosť netýka.
Šéfka SÚJB v tejto súvislosti podčiarkla, že aj samotná dohoda operuje s termínom predbežného priradenia stupňa INES: Melkský protokol stanovuje, že do 72 hodín bude Rakúsku oznámená každá udalosť v Temelíne, ktorá má predbežné - a to zdôrazňujem, predbežné hodnotenie INES 1, myslí sa automaticky, a vyššie. Prečo je dôležité to slovo predbežné? Pretože sa môže stať, že tá udalosť je v rámci 72 hodín, niekedy aj dlhšie, je hodnotená ako udalosť stupňa 0, a až pri neskorších, podrobnejších analýzach sa ukáže, že tam boli nejaké faktory - napríklad organizačné, či zlyhanie ľudského faktora, ktoré vedú k tomu, že tá udalosť je následne a to môže trvať aj niekoľko týždňov, prehodnotená na stupeň 1.
O údajnom zatajení incidentov a nesplnení informačnej povinnosti voči Viedni informoval rakúsky bulvárny denník Neue Kronen Zeitung. Na základe jeho informácií sa prípadu začalo venovať aj rakúske ministerstvo životného prostredia.
Kritika Česka prišla veľmi nevhod, pretože už v stredu 11. júla sa má v Prahe uskutočniť prvé rokovanie spoločnej česko-rakúskej parlamentnej skupiny. Tá mala prispieť k riešeniu dlhodobo napätých vzťahov kvôli Temelínu a dať odpoveď na otázku, či ČR dodržiava dohodu z Melku. V Rakúsku totiž existuje silný názorový prúd, že Česko dohodu porušuje a to má byť dokonca dôvodom podania rakúskej žaloby.
V stredu 4. júla šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg odmietol návrh predsedu rakúskej časti spoločnej parlamentnej komisie Albrechta Konecného, aby komisia stanovila odbornú inštitúciu, ktorá by posúdila stanoviská oboch strán. Schwarzenberg je proti akémusi arbitrovi, ale neodmieta, aby komisia spolupracovala s nezainteresovanými jadrovými expertmi z tretích krajín.
Zelenú vzniku spoločnej parlamentnej komisie dali premiéri Rakúska a Česka, Alfred Gusenbauer a Mirek Topolánek, ešte vo februári. Komisia sa však k termínu prvého spoločného rokovania prepracovala až po takmer piatich mesiacoch.
