Veteráni Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorá v rokoch 1998-99 zvádzala boje so srbskými silami, dnes vyhlásili, že sú pripravení opäť siahnuť po zbraniach, ak bude patový stav medzi Západom a Ruskom naďalej brániť nezávislosti provincie od Srbska.
Veteráni varovali medzinárodné orgány, ktoré Kosovo spravujú - najmä OSN -, aby proces neblokovali. Kosovskoalbánski lídri "by nemali akceptovať žiadne odklady rozhodnutia o štatúte, ani nové rokovania, ktoré by priniesli len nové nepriateľstvo," uviedli bývalí bojovníci UCK vo vyhlásení zverejnenom vo viacerých kosovských novinách. Zároveň vyzvali parlament, aby vyhlásil nezávislosť.
Ak tieto požiadavky nebudú splnené, "my, veteráni vojny UCK budeme nútení konať ako vojaci UCK, aby sme splnili prísahu našich národných hrdinov," uvádza sa v komuniké.
Združenie veteránov tvora predovšetkým radoví bojovníci UCK, keďže mnohí poprední velitelia po vojne vstúpili do politiky a následne do kosovskej vlády. Nie je jasné, akú podporu veteráni UCK majú.
Vyhlásenie je najjasnejším priamym varovaním veteránov UCK po tom, čo Rusko - spojenec Srbska - na pôde OSN zablokovalo západom podporované úsilie o udelenie nezávislosti Kosovu.
Dva milióny kosovských Albáncov, ktorí tvoria 90 percent populácie provincie, čoraz netrpezlivejšie čakajú na nezávislosť, osem rokov po tom, čo sa región dostal pod správu OSN. Západ minulý rok rozhodnutie dvakrát odložil v obavách z negatívnych politických dopadov v Srbsku.
UCK koncom 90. rokov minulého storočia spustila ozbrojenú kampaň za nezávislosť Kosova, na čo Belehrad, kde v tom čase vládol autoritársky prezident Slobodan Miloševič, reagoval tvrdým zásahom.
Severoatlantická aliancia do eskalujúceho konfliktu zasiahla 11-týždňovým bombardovaním Juhoslávie, ktoré viedlo k stiahnutiu srbských síl z provincie. Podľa nezávislých odhadov počas konfliktu zahynulo 7500-10.000 civilistov, väčšinou etnických Albáncov. V Kosove momentálne pôsobí 16.000 vojakov mierovej jednotky NATO.
Rusko pohrozilo vetovaním rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by otvorila cestu k nezávislosti Kosova. Západ teraz zvažuje dodatočné rozhovory medzi Srbmi a kosovskými Albáncami - napriek tomu, že 13 mesiacov OSN sprostredkovaných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou sa v marci skončilo bez náznaku kompromisu.
Kosovskí politickí lídri sú pod čoraz väčším tlakom verejnosti, aby nezávislosť vyhlásili jednostranne. Tento krok by však podľa diplomatov vyvolal rozkol v 27-člennej EÚ a možno spustil snahy o oddelenie prevažne srbského severu Kosova.
