MOSKVA 6. júla (SITA/AFP) - Dolná komora ruského parlamentu schválila v piatok novelu zákona, ktorá rozširuje definíciu extrémistických činov o zločiny spáchané z politických a ideologických motívov. Novelu považujú analytici a členovia parlamentu za preventívne opatrenie pred decembrovými parlamentnými a marcovými prezidentskými voľbami. "Zákon je potrebný ako prevencia pred revolúciou," povedal prokremeľský poslanec Vladimir Žirinovský, líder krajne pravicovej Liberálno-demokratickej strany.
Na základe novely môže byť za zločin považovaný čin spáchaný z dôvodov "politickej a ideologickej nenávisti". Za zločiny proti verejnému poriadku bude môcť súd uložiť až osemročný trest, pokiaľ bol "spáchaný z ideologických, politických alebo rasových motívov". "Navádzanie na extrémizmus" bude po novom trestané až šiestimi rokmi väzenia. Polícia dostane na základe novely ďalšie právomoci odpočúvať telefóny.
Za novelu sa v pléne vyslovilo 311 poslancov, 90 bolo proti. Tá teraz poputuje do hornej komory parlamentu, ktorou by mala bez problémov prejsť. Potom ju bude musieť podpísať ešte prezident Vladimir Putin. Novela prichádza po tom, čo aktivisti opozičných skupín požadovali prepracovanie zákona o extrémizme, ktorý schválili minulý rok v júli. Vladimir Ryžkov, jeden z posledných nezávislých poslancov v parlamente, ktorý je do veľkej miery lojálny Kremľu, povedal, že novela nezodpovedá požiadavkám aktivistov. "Definícia extrémizmu je veľmi široká, dá sa pod ňu zahrnúť akákoľvek kritika namierená proti úradom. Všetkých poslancov v pléne možno na základe nej stíhať za extrémizmus," povedal Ryžkov. Kritici na ruskej pôde a v zahraniční obviňujú Kremeľ z obmedzovania demokratických slobôd zavedených v roku 1991 po páde Sovietskeho zväzu. Putin tieto obvinenia odmieta.
