Relatívne malý počet Európanov pozná medzinárodné ciele svojej krajiny a ciele Organizácie Spojených národov (OSN) spojené so znížením extrémnej chudoby o polovicu a zastavením šírenia AIDS do roku 2015. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v piatok zverejnila Európska únia.
Prieskum, ktorý sa uskutočnil vo februári a marci, ukázal, že o takzvaných Miléniových rozvojových cieľoch OSN, ktoré stanovila Európska únia a iné krajiny OSN, počulo len 18 percent opýtaných a len 4 percentá poznajú ich obsah. Slováci sú v poradí siedmou krajinou s najväčším počtom obyvateľov, ktorí o týchto cieľoch aspoň počuli. Najlepšie informovaní sú Švédi, Holanďania a Slovinci, naopak najhoršie Cyperčania, Španieli a Francúzi.
Ciele schválili na summite OSN v roku 2000. Vlády by mali na základe nich do roka 2015 zredukovať extrémnu chudobu o polovicu, zastaviť šírenie AIDS, zaistiť univerzálne základné vzdelanie a rozšíriť prístup chudobných k čistej vode. Hovorca EÚ Amadeu Altafaj Tardio povedal, že prieskum zdôraznil potrebu lepšej komunikácie s občanmi 27-členného európskeho bloku, ktorý je najväčším poskytovateľom pomoci na svete. V minulom roku poskytla EÚ na tieto účely 48 miliárd eur, čo predstavuje 57 percent celkovej pomoci. Každý občan prispel na rozvojovú pomoc čiastkou 100 eur.
Dve tretiny občanov EÚ (tri štvrtiny Slovákov) považujú za prioritu v poskytovaní rozvojovej pomoci boj proti extrémnej chudobe a hladu v rozvojových krajinách, druhým najdôležitejším cieľom je boj proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám.
Za najčastejší dôvod, ktorý vedie bohatšie krajiny k tomu, aby pomáhali chudobnejším štátom, označili Európania snahu prispieť ku globálnej stabilite, ale aj vlastné záujmy bohatých krajín. Traja z desiatich respondentov si myslia, že bohaté krajiny pomáhajú chudobným napríklad pri rozvoji ich obchodu, pretože sa im tým umožní nakupovať viac výrobkov od bohatých štátov. Slováci sa prikláňajú najmä k názoru, že dôvodom pomoci je snaha prispieť ku globálnej stabilite. V rámci EÚ sú Slováci národom, ktorý je najviac presvedčený o tom, že ide aj o zabránenie vytvárania vhodných podmienok pre terorizmus.
Rozvojová pomoc je podľa Európanov potrebná najmä v krajinách subsaharskej Afriky. Uviedli to dve tretiny opýtaných. Druhým najčastejšie uvádzaným regiónom je indický subkontinent nasledovaný strednou a severnou Afrikou, juhovýchodnou Áziou, Latinskou Amerikou, Karibikom a Pacifikom s Oceániou. Slováci tiež vidia subsaharskú Afriku ako oblasť, kde je najviac potrebná pomoc.
Rozhodovať o prioritách v oblasti rozvojovej pomoci by mali podľa občanov najmä európske inštitúcie - Európska komisia (32 percent) nasledovaná Európskym parlamentom (28 percent). Na treťom mieste sú národné vlády (26 percent). Slováci sa neprikláňajú jasne ani k jednej strane, keď dovedna 44 percent slovenských respondentov by takéto rozhodovanie ponechalo na komisii, zatiaľ čo 42 percent by uprednostnilo, aby tieto rozhodovania prijímali vlády jednotlivých členských krajín.
Autor: mš
