Priština 3. júla (TASR) -
Ale diplomatická patová situácia okolo požiadavky provincie na nezávislosť sa prehlbuje a "tabuizovaná" možnosť rozdelenia územia na dve časti sa stále odmieta vytratiť.
Myšlienku na rozdelenie Kosova na srbskú a albánsku časť najnovšie nadniesol bývalý ruský premiér Jevgenij Primakov v článku zverejnenom na titulnej stránke srbského denníka Politika, ktorý je politicky blízky premiérovi Vojislavovi Koštunicovi.
"Som si istý, že nebude populárne, keď poviem, že Kosovo by sa malo rozdeliť," napísal Primakov. "Momentálne sa dá ťažko povedať, kade by viedla hranica. Ale je jasné, že časti Kosova, kde sa nachádzajú Srbi a kláštory, by mali patriť Srbsku," dodal.
Primakov bol premiérom v roku 1999, keď NATO ignorovalo Rusko, obišlo OSN a 11 týždňov bombardovalo Srbsko s cieľom vytlačiť jednotky Belehradu z Kosova a zastaviť tvrdú kampaň proti kosovskoalbánskym separatistom, obeťou ktorej sa stalo množstvo civilistov.
Rusko Borisa Jeľcina bolo v tom čase slabé. Časy sa však zmenili a súčasný prezident Vladimir Putin sa stará o vyvrcholenie kosovskej drámy, ktoré len niekoľko ľudí predvídalo, ale mnohí sa ho obávali.
Hroziac vetom, Rusko blokuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by po ôsmich rokoch správy Spojených národov otvorila cestu pre nezávislosť Kosova.
Kosovskí Albánci varujú, že veci vezmú do vlastných rúk a nezávislosť vyhlásia jednostranne, pričom rátajú s podporou USA. Európska únia - hlavný finančný podporovateľ provincie - však hovorí, že Kosovo môže zabudnúť na uznanie v prípade jednostranného vyhlásenia nezávislosti.
Západ nevidí žiadnu možnosť pre návrat Kosova pod srbskú vládu. Po pondelkových rozhovoroch amerického prezidenta Georgea W. Busha s Putinom v Maine sa však neobjavili známky zblíženia.
Diplomati teraz hľadajú strednú cestu, o ktorej sa tvrdilo, že neexistuje. Delenie "sa jedného dňa objaví, vieme to," povedal vysokopostavený západný diplomat citovaný agentúrou Reuters.
Diplomat dodal, že západné krajiny o možnosti rozdelenia Kosova hovorili len "neformálne".
"Ale nikto o tom nechce hovoriť (oficiálne). Takéto ústupky sa robia až na úplne poslednú chvíľu. A tá ešte neprišla," povedal.
V severnej časti Kosova nad riekou Ibar žije približne 40.000 Srbov, ktorí majú v oblasti väčšinu. Zvyšných 60.000 žije - obklopených dvoma miliónmi Albáncov - v enklávach v iných častiach provincie. Väčšina enkláv sa sústredí na východnom a južnom okraji provincie a v okolí hlavného mesta Priština.
Spojenci z NATO, ktorí majú v Kosove 16.000 vojakov, rozdelenie provincie v princípe odmietajú. Obávajú sa oživenia albánskych povstaní v Macedónsku a Preševskom údolí na juhu Srbska, kde mnohí vidia nedokončenú prácu z konfliktov v rokoch 2000 a 2001.
V praxi je však Kosovo už teraz rozdelené. Sever spravuje Belehrad a nemá žiadne väzby s Prištinou. Sever provincie je pre kosovskoalbánskych lídrov neprístupné od skončenia vojny z rokov 1998-99, keď francúzski vojaci NATO vytvorili na rieke Ibar v Kosovskej Mitrovici líniu, aby poskytli Srbom v severnej časti mesta útočisko pred odvetnými útokmi Albáncov.
Podľa západom podporovaného návrhu, ktorý vypracoval osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari, kosovskí Srbi by dostali prakticky autonómiu, neoficiálnu samostatnú entitu.
"Vieme, že tak či tak dôjde k rozdeleniu na spôsob Cypru," povedal západný diplomat. Išlo by o malý krok k úplnému rozdeleniu.
Napriek oficiálnemu popieraniu zo strany Belehradu, vplyvný mozgový trust International Crisis Group (ICG) tvrdí, že rozdelenie Kosova je celý čas cieľom Srbska. To má len malú nádej a túžbu o integráciu dvoch miliónov nepriateľských Albáncov.
S pomocou Ruska Srbsko projekt nezávislosti odkladá a ráta s tým, že Albánci stratia trpezlivosť a vyhlásia nezávislosť. Podľa ICG Srbsko využije následný právny chaos, aby si zaistilo minimálne sever Kosova.
"Namiesto prázdnych sloganov sú potrebné čerstvé idey," hovorí sir Ivor Roberts, bývalý britský veľvyslanec v Juhoslávii. "Nevyhnutná je dohoda, ktorá by rovnako uspokojila obe strany - a tou je rozdelenie," dodal.
Kosovský premiér Agim Ceku je však naďalej proti. "Delenie neprichádza do úvahy," povedal v rozhovore pre Reuters. "Ak na Balkáne začnete prekresľovať hranice, veľkou otázku je, kde skončíte".
1 ari dem
