Washington 30. júna (TASR) - Američan Paul Wolfowitz dnes končí svoju misiu vo Svetovej banke (SB) ako jej prezident. Medzinárodnú finančnú organizáciu, ktorej úlohou je bojovať proti chudobe vo svete, viedol presne dva roky. Odchádza z nej o tri roky skôr, než bola dĺžka funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.
Wolfowitz bol prinútený rezignovať na funkciu po škandále s mimoriadnym funkčným postupom a prudkým zvýšením platu svojej priateľke a pracovníčke banky - Shahe Rizovej, narodenej v roku 1953 v Líbyi. Jej ročný plat vzrástol krátko po Wolfowitzovom príchode do banky zo 123.590 USD na 193.590 USD.
O tom rozhodol Wolfowitz osobne a v rozpore so svojimi právomocami. Podľa mnohých analytikov bolo uprednostňovanie Rizovej len tou povestnou kvapkou, ktorá zapríčinila, že sa Wolfowitzovi vymkli udalosti spod kontroly.
Wolfowitz totiž nebol bezkonfliktný ani na predchádzajúcom poste ako námestník amerického ministra obrany vo vláde súčasného prezidenta Georgea W. Busha. V politických kruhoch ho charakterizovali najmä odporcovia ako jedného z horlivých jastrabov medzi neokonzervatívcami Republikánskej strany.
Bol dôrazným zástancom americkej akcie proti irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi a tvrdí sa o ňom, že je jedným z hlavných architektov invázie do Iraku v roku 2003. Škandál o rýchlom funkčnom a mzdovom raste Rizovej vypukol začiatkom apríla tohto roku, krátko pred pravidelným jarným rokovaním Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu vo Washingtone.
Wolfowitz spočiatku tvrdil, že funkčný a platový vzostup Rizovej schválila aj výkonná rada SB. Ale riaditelia, ktorý tvoria 24-členný exekutívny orgán SB jeho tvrdenia nepodporili. Práve rada vytvorila dočasnú vyšetrovaciu komisiu a Wolfowitz bol prinútený obhajovať sa pred jej členmi.
Škandál okolo Rizovej nebol prvým a jediným problémom, ktorému Wolfowitz ako prezident SB čelil. Už dávnejšie sa vzniesla naňho kritika za jeho metódy boja proti korupcii v niektorých krajinách. Keďže nebol spokojný s výsledkami pozastavila sa im finančná pomoc.
Keď sa Wolfowitz začiatkom júla 2005 ujímal funkcie prezidenta SB, povedal že sa postará o zastavenie korupcie vo vládnych kruhoch v niektorých krajinách, lebo prijímali pomoc, ale nedodržiavali podmienky pre ich poskytovanie.
Teraz niektorí Wolfowitzovi kritici tvrdia, že jeho postup zabránil tomu, aby sa pomoc dostala do regiónov a oblasti, kde ju ľudia naliehavo potrebovali. Poukazujú na to, že neoprávnená podpora ktorú poskytoval v rozpore so svojimi právomocami osobe, ktorá mu bola blízka odhaľuje jeho pokrytecký prístup v boji proti korupcii.
Kritika sa valila na Wolfowitza aj za jeho mimoriadne katastrofálny spôsob manažovanie banky. Wolfowitz ako kariérny politik bol dlhé roky známy nekompromisnými postojmi, ktoré sa niekedy označujú aj za zásadovosť.
Keď sa v septembri 2001 uskutočnili útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na Pentagón vo Washingtone, bol námestníkom ministra obrany. Tvrdil, že USA by mali nielen prenasledovať teroristov, ale mali by "skoncovať" aj so štátmi, ktoré ich sponzorujú, či ukrývajú militantov. Kategoricky oponoval tým americkým predstaviteľom armády, ktorí kupovali vojenský materiál v zahraničí, v krajinách ktoré neboli považované za priateľov Spojených štátov.
Wolfowitz pracoval v rokoch 1989 až 1993 v administratíve Georga Busha, otca terajšieho prezidenta, ako zástupca tajomníka pre obrannú politiku. V tom čase bol ministrom obrany súčasný viceprezident Dick Cheney. V tých rokoch bol Wolfowitz v centre americkej administratívy. Tá čelila náročným výzvam, ktoré vyvolalo skončenie studenej vojny a nevyhnutnosť zmeny vojenskej stratégie USA.
Jeho tím pre obrannú politiku zohrával kľúčovú úlohu pri koordinácii a posudzovaní americkej stratégie v prvej vojne v Perzskom zálive. Wolfowitz mal podiel aj na tvorbe americkej regionálnej obrannej stratégie a dvoch prezidentských iniciatív, ktoré vyústili do výrazného obmedzenia amerických a ruských jadrových arzenálov.
Komentátori uvádzajú, že celá Wolfowitzova profesiálna kariéra bola o niečom inom a nie o boji s chudobou vo svete. Nikto nevie, prečo G. W. Bush navrhol P. Wolfowitza za prezidenta Svetovej banky. Nad jeho pohnútkami možno len špekulovať. Avšak aj v tomto prípade sa ukázalo, že uprednostňovanie kandidáta za nejaké zásluhy a pretlačenie ho na funkciu, na ktorú nemá ani najmenšie predpoklady, skôr či neskôr musí viesť k blamáži. V prípade Wolfowitza došlo až prekvapujúco nečakane zavčasu. Na škodu Svetovej banky, nominanta i toho kto ho navrhoval.
Informovali o tom britský Reuters, americká agentúra AP, BBC na svojej internetovej stránke, nemecký denník Financial Times Deutschland a anglický denník Financial Times.
