Vyplýva to z najnovšej štatistiky Medzinárodnej komisie pre nezvestných (ICMP) so sídlom v bosnianskom meste Tuzla. Počas vojny zmizlo v krajine približne 30.000 osôb.
Od dnešného dňa začal oficiálne pracovať v Bosne a Hercegovine Inštitút pre nezvestné osoby (INO) na podnet práve ICMP a bosnianskeho vládneho kabinetu. Informoval o tom dnes denník Oslobodjenje.
Problematika nezvestných osôb je pokladaná v krajine za najväčší deficit dodržiavania ľudských práv. S kritikou sa stretáva skutočnosť, že ICMP nehľadala poznatky o nezvestných rovnako intenzívne z každého etnika či náboženského vyznania.
Nový inštitút by mal zabrániť okrem iného aj manipulácii štatistík nezvestných, najmä v predvolebných obdobiach.
Mnohé odhady počtu ľudí zabitých počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95 boli výrazne nadhodnotené a skutočné množstvo obetí je asi 100.000, čo je polovica oproti všeobecne rozšírenému presvedčeniu.
Napriek tomu, že od skončenia vojny uplynulo viac ako desaťročie, doteraz existovali len hrubé odhady počtu zabitých - tie sa pohybovali od 25.000 do 300.000, povedal Mirsad Tokača, vedúci vedeckého projektu - doposiaľ jediného vedeckého výskumu, ktorý sa tejto otázke venoval.
Trojročné vyšetrovanie mimovládneho Výskumného a dokumentačného centra so sídlom v Sarajeve zistilo, že vo vojne bolo zabitých 97.000 ľudí s tým, že celkový počet sa môže zvýšiť o maximálne 10.000 ľudí, povedal Tokača a dodal, že výskum ešte pokračuje.
Ewa Tabeuová, vedúca výskumného tímu Demografickej jednotky haagskeho tribunálu OSN, vyhlásila, že údaje sarajevského centra sú minimálnym počtom ľudí zabitých vo vojne. Aj keď ešte nie je úplná, "ide o najväčšiu existujúcu databázu bosnianskych vojnových obetí", povedala.
Tokačova skupina začala výskum v roku 2004 v snahe zabrániť tomu, aby sa bilancia zabitých využívala na politické účely. Projekt s názvom "Bosnianska kniha mŕtvych" financovala hlavne nórska vláda.
"Pravda a poznanie sú kľúčovou podmienkou pre zmierenie," povedal nórsky vyslanec v Bosne Jan Braathu. "Dlhodobé dôsledky odmietania pravdy postavenej na pevne platnej pravde sú alarmujúce," dodal.
Na financovaní projektu sa podieľali aj Švédsky helsinský výbor, vláda USA, americký Mierový inštitút, holandská vláda, Rozvojový program OSN a mimovládna Nadácie Heinricha Bölla.
Údaje o počte zabitých v iných konfliktoch na Balkáne - najmä počas druhej svetovej vojny - politici často manipulovali. Štatistiky a bilancie boli zneužívali na zdôvodňovanie útokov proti iným etnickým alebo náboženským skupinám.
