Múmiu našli v starovekom pohrebisku Údolie kráľov v roku 1903, ale nevedeli, že ide o Hatšepsovet, a tak ju nechali na mieste. Až pred dvoma mesiacmi ju previezli do Káhirského múzea na testy, oznámil dnes aj generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre historické pamiatky Záhí Hawás.
"Sme si na sto percent istí, že múmia je Hatšepsovet," uviedol Hawás pre tlačovú agentúru Associated Press. Tím vedcov pod jeho vedením rok pracoval na potvrdení identity múmie.
DNA a ďalšie vedecké testy zuba nájdeného v špeciálnej pohrebnej schránke, na ktorej bolo napísané meno Hatšepsovet a v ktorej sa nachádzala aj chýbajúca pečeň egyptskej kráľovnej, umožnili egyptológom potvrdiť, že neidentifikovaná múmia je naozaj Hatšepsovet.
Centrum DNA v Káhire, ktoré vykonalo analýzu kráľovninho zuba, je prvým svojho druhu na svete a Egyptu ho darovala televízna stanica Discovery Channel. Röntgenový prístroj venoval magazín National Geographic.
Kráľovná Hatšepsovet, ktorá samu seba nazývala faraónom a obliekala sa do mužských šiat, vládla Egyptu v rokoch 1503-1482 pred n.l., v období jeho najväčšieho rozmachu.
"Hatšepsovet vládla v zlatom veku egyptských dejín, keď Egypt ovládal Východ," uviedol Hawás.
V starovekom Egypte sa stali vládcami iba štyri ženy. Tri boli pri moci v čase zániku dynastií.
Hatšepsovet bola dcérou Thutmosa I. a kráľovnej Ahmose. Vydala sa za svojho brata Thutmosa II. a mala jednu dcéru Neferure.
Hatšepsovet bola piatou kráľovnou 18. dynastie. Po smrti Thutmosa II. sa stal faraónom syn jeho vedľajšej manželky Thuthmose III. Nevlastná matka Hatšepsovet sa stala jeho regentkou, teda dočasnou zástupkyňou vládcu.
Po rokoch regentstva Hatšepsovet nastúpila na trón spolu so svojím synovcom Thutmosom III. a stala sa plnohodnotnou spoluvládkyňou ríše.
