Vardan Oskanian sa stretli v Istanbule s cieľom prediskutovať problematické vzájomné vzťahy. Ministri zahraničia susediacich štátov, ktoré nemajú nadviazané diplomatické vzťahy, absolvovali približne 20-minútové stretnutie v rámci summitu Organizácie čiernomorskej hospodárskej spolupráce (OČHS).
Turecko odmieta nadviazať diplomatické vzťahy s Arménskom v dôsledku snahy Jerevanu o medzinárodné uznanie masového vyvražďovania Arménov v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny za genocídu. V roku 1993 krajina dokonca uzavrela svoju hranicu s Arménskom ako prejav solidarity s Azerbajdžanom, ktorý viedol s Arménskom vojnový konflikt o územie Náhorného Karabachu, čím zasadila zbedačenej arménskej ekonomike ťažkú ranu.
Oskanian povedal Gülovi, že Arménsko si želá zlepšenie vzťahov s Tureckom a zdôraznil, že k ukončeniu sporov by prispelo otvorenie hraníc. Informoval o tom turecký diplomat. Gül reagoval v tom zmysle, že Arménsko by sa malo usilovať o vyriešenie sporu s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. "Aj my od vás očakávame nejaké gestá," citoval diplomat slová Abdullaha Güla v súvislosti s tureckým návrhom vytvorenia spoločného výboru tureckých a arménskych akademikov, ktorý by skúmal obvinenia z genocídy. Arméni tvrdia, že v dôsledku deportácií a systematického vyvražďovania prišlo v Osmanskej ríši, predchodkyni dnešného Turecka, o život približne 1,5 milióna ich krajanov, a žiadajú uznanie zabíjania ako genocídy. Ankara obvinenia kategoricky odmieta s tvrdením, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť vo východnej Anatólii a pridalo sa na stranu ruských jednotiek, ktoré vtrhli na územie rozpadávajúcej sa Osmanskej ríše, zahynulo približne 300 000 Arménov a minimálne toľko Turkov. Tureckí a arménski predstavitelia sa na okraji medzinárodných summitov stretli už niekoľkokrát.
