Po židovskej, rakúskej či nemeckej noci zavládla nad Arénou švajčiarska noc.
Vo Švajčiarsku je ementál od „hentál až po hentál“, dozvedeli by ste sa v piatok večer v bratislavskom divadle Aréna. I to, že erbom Švajčiarska je banka, rýmuje sa so „žiadne manká“. V tejto krajine turistického ruchu a kráv Milka, ktorú do šou - ako sa dočítame v bulletine - zapožičal Marián Kočner, sa však nielen obchodu darí, ale sa tam aj dobre varí. Piatkový večer v Aréne bol nielen o skrátenej histórii tejto bohatej a krásnej krajiny, ale aj o jej chuťovkách, nielen v prenesenom zmysle slova. Samozrejme, aj o kašírovaných kravách a sadrových ovečkách, to všetko na pozadí obrovskej makety syra - inak by to nerežíroval Jozef Bednárik.
Krajiny, prezentované jeho pohľadom, sa podobajú jedna druhej, ešteže mená slávnych rodákov, ktoré tanečníci donášajú na tabuľkách, sa menia. Tentoraz pripochodovali na scénu Jung, Giacometti či Dürrenmatt. Práve úryvok z jeho listu Havlovi z roku 1992 rozširoval rozmer prezentácie o prvok sebairónie. Tento slávny dramatik hovoril predovšetkým o uzavretosti tejto krajiny, ktorá má problémy s medzinárodnými spoločenstvami, prirovnával ju dokonca k zvláštnemu typu väzenia, v ktorom sú väzni strážcami samých seba. List v origináli prečítal Christian Kohlund, známy seriálový herec pochádzajúci zo Švajčiarska, po slovensky zas hostiteľ večera Juraj Kukura.
Aj večer v Aréne poznačilo počasie. Hostia, uväznení v divadle pred búrkou, sa museli do začiatku programu tiesniť v neveľkých foyeroch divadla. Švajčiarsky ľudový zápas v kruhu sa presunul na neskoršiu hodinu, ešteže všade rozdávali čokoládu. V kostýme čokolády bola oblečená aj sprievodkyňa večera, Marta Sládečková.
Podobný večer je ideálnou možnosťou pre nenápadné umiestnenie reklamy na produkt, a teda aj ideálnou možnosťou pre sponzorov. Nápad s predstavovaním kultúry i podnikania tej-ktorej krajiny nie je zlý, škoda, že jeho divadelné spracovanie nemalo v sebe viac jednoduchosti a elegancie.
Autor: zu
