Za naplánovanie genocídy desiatok tisícov etnických Kurdov v 80. rokoch minulého storočia odsúdil dnes iracký súd v Bagdade na trest smrti Alího Hasana al-Madžída, bratanca Saddáma Husajna a svojho času jedného z najobávanejších mužov v Iraku.
V procese so šiestimi obvinenými padli tri rozsudky smrti obesením, dvakrát doživotie a jeden obvinený bol prepustený.
Madžíd, ktorý proti oponentom režimu používal aj jedovatý plyn a dostal preto prezývku chemický Alí, stál pred súdom za svoju úlohu vo vojenskom zásahu proti kurdskej národnostnej menšine v roku 1988, známom ako operácia Anfal. Podľa obžaloby pri tejto akcii zahynulo približne 180.000 ľudí.
V rámci vyhladzovacej kampane boli počas operácie Anfal zrovnané zo zemou a zbombardované tisícky dedín, nazvané "zakázanými oblasťami". Tisícky dedinčanov bolo deportovaných a mnoho popravených. Na vyčistenie dedín bol použitý yperit a nervovoparalytický jed.
V čase operácie Anfal bol Madžíd šéfom veliteľstva pre severný Irak a na severe krajiny mal právomoci porovnateľné so samotným Saddámom.
Súd odsúdil na trest smrti tiež dvoch bývalých Saddámových vojenských veliteľov za úlohu, ktorú zohrali pri operácii. Dvoch ďalších veliteľov odsúdil na doživotné väzenie a pre nedostatok dôkazov bol zbavený viny bývalý guvernér provincie Mosul.
Na šibenicu poslal sudca bývalého ministra obrany Sultána Hášima at-Táího, ktorý nariadil rozsiahly útok na civilistov, používal proti Kurdom chemické zbrane a deportáciu. Trest smrti dostal tiež bývalý zástupca veliteľa operácií irackej armády Husajn Rašíd Muhammad. Bol usvedčený z vypracúvania vojenských plánov a iných protikurdských aktivít.
Na doživotie boli odsúdení dvaja ďalší predstavitelia Saddámovho režimu - Farhán Mutlak Sálih, bývalý riaditeľ východného regionálneho oddelenia vojenskej spravodajskej služby, a Sabír ad-Dúrí, bývalý riaditeľ vojenskej spravodajskej služby Saddáma Husajna.
Pre nedostatok dôkazov bol zbavený viny Táhir Tawfík al-Ání, bývalý guvernér Mosulu a šéf Výboru pre záležitosti severu. Toto rozhodnutie sa však očakávalo, pretože o al-Áního prepustenie už predtým požiadal prokurátor.
Madžíd pred súdom priznal, že rozkázal jednotkám, aby popravili všetkých Kurdov, ktorí neuposlúchli nariadenie opustiť svoje dediny, avšak nikdy nepotvrdil, že vydával rozkazy na používanie chemických zbraní.
Kurdi súdny proces v kauze Anfal privítali ako svoju šancu na pomstu, hoci sa netýkal najznámejšieho použitia plynu - útoku na severoiracké mesto Halabdža z marca 1988, pri ktorom zahynulo 5000 príslušníkov kurdskej národnostnej menšiny.
Obvinení sa obhajovali aj tvrdením, že činy, z ktorých boli obvinení boli súčasťou vojenských operácií, ktoré sa v tom čase bežne konali. Represálie proti Kurdom boli v čase iracko-iránskej vojny chápané ako boj s vnútorným nepriateľom.
Obhajoba pred rozsudkom vyzvala generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, aby zastavil súdne pojednávanie pre procesné chyby. Obhajoba má v pláne odvolať sa. Ako však povedal jeden z jej právnikov Chálil Al-Dulajmí "nemá to nijaký význam, no v každom prípade to spravíme". Al-Dulajmí takisto označil rozsudok za "nespravodlivý, politicky motivovaný, ktorý ani nemá nič spoločné s právom".
Aj organizácia Humar Righst Watch (HRW) vyjadrila v piatok obavy zo zaujatosti súdu. Podľa HRW nejasne formulované obvinenia, neumožnili obhajobe dostatočne sa pripraviť. Navyše obhajoba nedokázala predviesť svedkov, ktorí sa báli o svoju bezpečnosť. HRW takisto tvrdí, že racký vysoký tribunál urobil vážne chyby právneho a vecného charakteru aj v procese s bývalým vodcom Saddámom Husajnom.
Autor: zh
