Brusel 23. júna (TASR) - Na letnom summite Európskej únie v Bruseli, ktorý sa skončil dnes v skorých ranných hodinách, sa po mimoriadne zložitých rokovaniach plných zvratov členské krajiny napokon dohodli na kompromise, stanovujúcom základy pre novú zmluvu EÚ a inštitucionálne reformy únie.
Schválil sa tak mandát pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa otvorí 23.-24. júla počas portugalského predsedníctva a pripraví definitívny dokument, nahrádzajúci zablokovanú euroústavu.
Tú síce ratifikovalo 18 členských krajín únie, no po negatívnom výsledku referenda v Holandsku a vo Francúzsku sa dokument ocitol v slepej uličke. Európska únia má mať novú zmluvu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v roku 2009.
Prinášame prehľad základných bodov, tvoriacich podstatu dohody:
NÁZOV, SYMBOLY
Euroústava už neexistuje. Nový dokument síce uchováva jej veľkú časť, nebude sa už však volať ústava, ale Zmluva o fungovaní EÚ. Zjednodušený dokument budú ratifikovať národné parlamenty, čím sa európski politici chcú vyhnúť ďalšiemu prípadnému stroskotaniu v referende.
Vypúšťa sa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu - a práve to odmietali.
SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA
Z rovnakého dôvodu ako v prípade symbolov EÚ sa šéf európskej diplomacie nebude volať minister, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Tento post obsadí Javier Solana, ktorý sa zároveň stane podpredsedom Európskej komisie. Do jeho kompetencií bude spadať aj rezort, ktorý v súčasnosti riadi komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
INŠTITÚCIE
Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik.
Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
ROZDELENIE HLASOV
Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou.
To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ.
Poľsko komplikovalo rokovania, požadujúc prehodnotenie prerozdelenia hlasov, prípadne odklad zavedenia nového systému až od roku 2020. Berlín na otvorenie tohto bodu nepristúpil, urobil však ústupok a namiesto plánovaného prechodu na systém dvojitej väčšiny v roku 2009 sa naň prejde až v roku 2014 s možnosťou odkladu na rok 2017.
PROCES ROZHODOVANIA
Nová zmluva bude znamenať, že zoznam oblasti, kde sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného princípu, sa rozšíri o ďalších 50. Mal by sa tak zjednodušiť proces rozhodovania. Vzhľadom na to, že únia má 27 členov, je totiž často problematické dospieť k jednohlasnému rozhodnutiu.
Británia, ktorá prišla na summit so štyrmi hlavnými požiadavkami, si vybojovala výnimku, na základe ktorej sa bude môcť rozhodnúť, v akých otázkach z oblasti spravodlivosti a vnútra zostane mimo rozhodovania na európskej úrovni. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa uchováva jednohlasnosť.
CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV
Charta základných práv bude právne záväznou súčasťou novej zmluvy pre všetky krajiny s výnimkou Veľkej Británie. Tá vzhľadom na veľmi odlišný právny systém dostala výnimku, na ktorej veľmi trvala v obavách, že by do britského súdnictva mohol zasahovať Európsky súdny dvor.
POSTAVENIE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV
Na základe dohody dôjde k posilneniu pozície národných parlamentov, čo bola najmä holandská požiadavka. Obdobie, ktoré budú mať národné zákonodarné zbory k dispozícii na prehodnotenie návrhov Európskej komisie, sa predĺži z terajších šiestich na osem týždňov.
PRENOS KOMPETENCIÍ
Dosiahnutý kompromis vychádza v ústrety Českej republike, požadujúcej spätný prenos kompetencií, teda nielen z národnej na únijnú úroveň, ale aj z Bruselu naspäť na národné orgány.
SOLIDARITA
V zmluve sa zakotví tiež bod vzťahujúci sa na solidaritu v sektore energetiky, čo znamená podporu zo strany EÚ tomu členskému štátu, ktorý bude čeliť problémom s dodávkami plynu či ropy.
Kaczynski vyzdvihol brata
Poľský premiér Jaroslaw Kaczynski dnes vyhlásil, že jeho krajina zaznamenala úspech na summite EÚ, kde sa dosiahla dohoda o plánovanej zmluve únie, ktorá nahradí neúspešný projekt euroústavy.
"Toto je úspech pre Poľsko," povedal Kaczynski novinárom vo Varšave. Ako dodal, po dohode - dosiahnutej dnes v skorých ranných hodinách po dvoch dňoch rokovaní - zostalo Poľsko v "silnej pozícii".
Premiér vyzdvihol svoje dvojča, prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý Poľsko v Bruseli zastupoval. Šéf kabinetu zostal vo Varšave, s bratom a lídrami EÚ však bol v telefonickom kontakte. "Moja rola na tomto úspechu je zanedbateľná. Toto je úspech Lecha Kaczynského," povedal premiér.
Summit poznamenal silný odpor Varšavy proti návrhu zmluvy kvôli hlasovaciemu systému únie, ktorý by podľa Poľska znížil jeho vplyv. Poľsko navrhlo alternatívnu metódu, svojej požiadavky sa vzdalo po tom, čo získalo niektoré ústupky.
"Mali sme pripravený plán B a to sme dosiahli. Pre nás je to ešte výhodnejšie ako druhá odmocnina," povedal Jaroslaw Kaczynski s odkazom na poľský návrh systému hlasovania, pri ktorom by sa sila jednotlivých krajín odvodzovala od druhej odmocniny počtu obyvateľov.
Konečný kompromis dáva Poľsku do roku 2014 pri hlasovaní väčšiu váhu ako vyplýva z jeho populácie. Namiesto plánovaného prechodu na systém dvojitej väčšiny v roku 2009 sa naň prejde až v roku 2014 s možnosťou odkladu na rok 2017. Systém dvojitej väčšiny znamená, že rozhodnutia EÚ bude musieť schváliť najmenej 55 percent členských krajín, ktoré zároveň reprezentujú 65 percent 490-miliónovej populácie únie.
Giertych: Merkelová akoby nám vravela, že Hände hoch
Poľský krajne pravicový vicepremiér Roman Giertych osočil v sobotu nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Kancelárka pohrozila Poľsku vylúčením z dohody na summite EÚ v Bruseli.
Giertych povedal, že "je to situácia, v ktorej niekto povie niekomu inému 'Hände hoch'", čo v preklade znamená 'ruky hore'. Giertych tým mohol narážať aj na nacistickú minulosť Nemecka. Vicepremiér ďalej povedal, že EÚ je čoraz viac pod politickým diktátom Nemecka". Giertych informoval, že jeho strana Liga poľských rodín (LPR), ktorá je členom vládnej koalície, bude protestovať pred nemeckým veľvyslanectvom. Zároveň pripomenul, že LPR "bola vždy proti akejkoľvek ústavnej dohode".
Lídri EÚ na summite o novej zmluve o EÚ prijali ťažko vybojovanú dohodu o novej reformnej zmluve. Najvážnejšou prekážkou k prijatiu dohody bol postoj Poľska, ktoré pohrozilo vetovaním summitu pre nesúhlas s navrhovaným systémom hlasovania v Európskej rade (ER). Merkelová pôvodne pohrozila, že dohodu je možné dosiahnuť aj bez účasti Varšavy.
Merkelová: Dohoda s Poľskom je dobrým kompromisom
Dohoda s Poľskom v spore o hlasovacie práva v Európskej únii predstavuje "dobrý kompromis", vyhlásila v sobotu v tretí deň summitu EÚ v Bruseli nemecká kancelárka Angela Merkelová. Kompromis o hlasovacom mechanizme je tým, "čo si Poľsko želalo" a jeho výsledkom je, že nikto zo summitu neodíde s pocitom, že bol "zatlačený do kúta", vyhlásila Merkelová v mene predsedajúcej krajiny Únie Nemecka. Dohoda podľa nej zabezpečí akcieschopnosť spoločenstvu, ktoré sa medzičasom rozšírilo na 27 členov.
Kompromis v otázke hlasovacích práv predpokladá, že takzvaný systém "dvojitej väčšiny" sa bude postupne zavádzať od roku 2014 v časovom horizonte troch rokov. Varšava si teda bude môcť ponechať zvýhodnený pomer hlasov ešte ďalších desať rokov.
Poľsko odmietalo navrhovanú reformu rozdelenia hlasov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ so zdôvodnením, že neprimerane posilňuje veľké krajiny ako napríklad Nemecko.
Blair spokojný s výsledkom o novej zmluve
Britský premiér Tony Blair je tiež spokojný s výsledkom rokovaní o novej zmluve, pretože Británia dosiahla pokrok v pre ňu kľúčových záležitostiach. Blair zároveň uviedol, že zmienka o "neskreslenej súťaži", o ktorú EÚ usiluje, bola vyňatá z preambuly novej zmluvy na žiadosť Francúzska. Ako zdôraznil, odstránenie tejto zmienky, ktorú opätovne vložili do nového protokolu pridanému k návrhu zmluvy, nemení legálnu bázu politiky konkurencie alebo európskeho vnútorného trhu. Pripustil však, že takýto kompromis je nevyhnutný, ak má Británia zaznamenať pokrok v štyroch kľúčových oblastiach, kde sa nemieni vzdať národnej kontroly, ktorými sú zahraničná politika, systém súdnictva a polície, daňová a sociálna politika, a Európska charta základných práv.
Záhreb: Dohoda nám pomáha
Záhreb v sobotu privítal dohodu lídrov Európskej únie o novej európskej zmluve, ktorú označil za "historickú" a uviedol, že to pomáha snahe Chorvátska o vstup do únie. Chorvátska vláda vyjadrila "spokojnosť s dobrými výsledkami stretnutia Európskej rady v Bruseli". Uviedla to vo vyhlásení.
Chorvátsko dúfa, že sa členom Európskej únie stane do konca tohto desaťročia.
Slovensko malo dva ciele
V rámci agendy Európskej rady (ER) Slovensko sledovalo dva konkrétne národné záujmy – vytvorenie jadrového fóra a neumožniť posun vstupu do schengenského priestoru. Podobne aj Fico ocenil dosiahnutý kompromis.
Samson: Summit z pohľadu cieľov neúspešný
Summit Európskej únie (EÚ), ktorého hlavnou snahou bolo dospieť k dohode na novej zmluve EÚ, sa z pohľadu stanovených cieľov neskončil úspešne. Pre TASR to dnes povedal zahranično-bezpečnostný analytik Ivo Samson.
Podľa Samsona Poľsko je veľkým a vzdorovitým hráčom, ktorý ak sa postaví za nejakú ideu, je schopný vydobyť si určité ústupky. "Poľsko sa ukázalo ako rušiteľ všeobecného európskeho konsenzu," konštatoval.
Za úspech nepovažuje ani dohodu o mandáte pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa bude konať počas portugalského predsedníctva a má pripraviť definitívny dokument. Podľa jeho slov ide o odloženie spornej otázky. "Konferencia môže mať úspech, ak jej aktéri prídu s už vopred stanovenými cieľmi, na ktorých sa predtým v rámci `tichej procedúry` dohodnú," vysvetlil.
Dohodu o medzinárodnej konferencii lídri EÚ dosiahli po tom, ako sa im podarilo presvedčiť Poľsko ako najviac vzdorujúcu krajinu, aby súhlasilo s kompromisným návrhom nemeckého predsedníctva.
SNS: Summit bol úspešný
Slovenská národná strana (SNS) považuje summit Európskej únie za úspešný. Pre TASR to dnes potvrdil šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
"Výsledky summitu z hľadiska všeobecného kompromisu, presadenia hlavných slovenských záujmov, ako je jadrové fórum a potvrdenie vstupu SR do schengenského priestoru v pôvodnom termíne v januári 2008, pôsobia uspokojujúco," vysvetlil Rafaj.
Ako povedal, pre SNS je zadosťučinením fakt, že došlo k odsunutiu pôvodnej formy ústavnej zmluvy. "Podstatné je, že sa dohodli na zmene formy inštitucionálnej reformy, ktorou by nemala byť ústavná zmluva, ale štandardná medzinárodná dohoda," zdôraznil. Kladne vníma aj spresnenie rokovacích mantinelov, ktoré podľa neho zabránia neustálemu otváraniu nových tém.
"Za diskutabilný však SNS považuje nemecký tlak na Poľsko," dodal Rafaj.
Mandát pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa bude konať počas portugalského predsedníctva a ktorá pripraví definitívny dokument, dosiali lídri EÚ na summite po tom, ako sa im podarilo presvedčiť Poľsko ako najviac vzdorujúcu krajinu, aby súhlasilo s kompromisným návrhom nemeckého predsedníctva.
Hrušovský: Je to víťazstvo KDH
Európska únia ustúpila od Európskej ústavnej zmluvy (EÚZ) a to považujeme za veľké víťazstvo politiky Kresťanskodemokratického hnutia, povedal dnes pre TASR predseda KDH Pavol Hrušovský na adresu výsledkov summitu EÚ.
Podľa lídra kresťanských demokratov hnutie ako jediné na slovenskej politickej scéne odmietalo prijať EÚZ ako základný právny dokument upravujúci vnútorné vzťahy a pomery medzi členskými štátmi Únie.
Vedenie KDH pozorne sledovalo rokovanie lídrov štátov EÚ o budúcom inštitucionálnom usporiadaní a o hľadaní nového riešenia prijateľného pre všetky členské štáty EÚ. Zatiaľ sa neviem konkrétne vyjadriť, pretože sa zúčastnené štáty rozhodli, že v júli bude zvolaná celoeurópska konferencia, kde sa budú konkretizovať a precizovať do normatívnej podoby body medzinárodnej zmluvy, obsahujúcej nový záujem lídrov, konštatoval Hrušovský. KDH preto čaká na oficiálny postoj a oficiálnu ponuku. Včera bola prijatá iba politická dohoda a tá potrebuje dopracovať konkrétne návrhy.
SMK: Výsledok je pozitívny
Strana maďarskej koalície vníma výsledok summitu Európskej únie (EÚ) pozitívne. "Sme radi, že sa dosiahol kompromis a tým dostala EÚ novú energiu," uviedol predseda SMK Pál Csáky pre TASR.
Csáky zároveň vyjadril podporu nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá mala podľa neho veľkú zodpovednosť. Po tom, ako Poliaci v piatok večer odmietli navrhovaný kompromis v hlasovacom systéme, Merkelová pohrozila, že vo svojom úsilí bude pokračovať aj bez ich súhlasu.
Autor: ks
