Podľa českého historika Adolfa Rázka však nešlo o chladnokrvnú vraždu zo strany odporcov komunistického režimu, ale o dôsledok ľudského skratu. Strieľať sa totiž v miestnej škole začalo po tom, ako jeden z funkcionárov v kritický moment vytiahol revolver.
Podľa dnešného vydanie českých Lidových novín sa historik odvoláva na kroniku Ludvíka Stehlíka z Babíc, ktorý o incidente hovoril so svojim priateľom Františkom Bláhom. Ten bol v roku 1951 predsedom Miestneho akčného výboru Národnej fronty a na rozdiel od svojich troch kolegov streľbu v babickej škole prežil.
Adolf Rázek sa o prípade Babice zhováral aj s vnučkou Františka Bláhu Janou. Tá spomínala, že o tragickej udalosti jej dedo nechcel hovoriť. Spoje mlčanie zdôvodňoval slovami, že "klamať vám nebudem a pravda sa hovoriť nesmie".
V súdnom procese, ktorý bol v réžii ŠtB, kauza Babice skončila trestom smrti pre 11 ľudí a tvrdými trestami vrátane doživotia pre desiatky ďalších. Medzi 11 popravenými boli aj traja kňazi.
Prípad, ktorý sa stal námetom aj pre dva diely seriálu 30 prípadov majora Zemana, komunistický režim označil za teroristický akt riadený Západom a zneužil ho na urýchlenie kolektivizácie vidieka a útoky proti cirkvi.
Historici sa prikláňajú k tomu, že ŠtB mohla prípadu Babice zabrániť, pretože o vodcovi protikomunistickej skupiny Ladislavovi Malom vedela a v Babiciach a okolí mala až 37 svojich agentov.
Tajná polícia, možno aj pod vplyvom sovietskych poradcov z KGB, však nechala Malého na slobode a dúfala, že s jeho pomocou vznikne exemplárny prípad.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
