BRUSEL 21. júna (SITA/AFP) - Európski lídri vo štvrtok začínajú rokovanie rozhodujúceho summitu. Nemecko dúfa, že presvedčí 26 partnerských krajín, aby schválili jeho návrh novej zmluvy s cieľom reformovať inštitúcie EÚ. Novým plánom únie po stroskotaní pôvodného návrhu euroústavy, ktorý mal zjednodušiť rozhodovanie bloku s postupujúcim rozširovaním, je novelizácia existujúcich zmlúv. Dokument udeľuje medzivládnej konferencii, ktorá sa pravdepodobne začne v druhej polovici júla pod patronátom novej predsedníckej krajiny EÚ Portugalska, mandát na dokončenie nedoriešených aspektov reformy. Nová "reformná zmluva" je zameraná na "zvýšenie efektivity a demokratickej legitimity rozšírenej únie," ktorá sa od roku 2004 rozrástla z 15 na 27 členských štátov, uvádza sa v návrhu mandátu.
Návrh nespomína hymnu či vlajku EÚ, vynecháva aj diskutabilný výraz "ústava" a hľadá alternatívne označenie pre plánovaný post ministra zahraničných vecí. Tieto opatrenia majú slúžiť na upokojenie euroskeptikov. Návrh zároveň jasne stanovuje, že zmluvný rámec EÚ "je možné podrobiť revízii s cieľom zvýšiť alebo znížiť rozsah kompetencií udelených únii." Počíta s predsedníctvom Európskej rady s dvaapolročným funkčným obdobím, ktorý by mal nahradiť súčasný nepružný a nákladný systém rotácie predsedníctva medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ každých šesť mesiacov. Nemecko navrhuje, aby únia pri hlasovaní začala používať systém kvalifikovanej väčšiny, v ústave označovaný ako "dvojitá väčšina". Poľsko tento návrh odmieta, pretože by znížil váhu hlasov malých a stredne veľkých členských krajín únie. Zároveň sa uvádza, že "dve delegácie" - Poľsko s podporou Českej republiky - "naznačili, že chcú túto otázku otvoriť" na summite v Bruseli.
Veľkej Británii, ktorá je proti hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v otázkach spravodlivosti a policajných záležitostí a dáva skôr prednosť jednomyseľnému rozhodovaniu, Nemecko ponúka "mechanizmus", ktorý v prípade nedohody umožní jednej tretine členských krajín "pokračovať v rokovaniach o spornej otázke bez účasti ostatných". Inými slovami, Británia by mohla zostať mimo niektorých oblastí tak, ako to urobila v prípade Schengenskej bezcolnej zóny či jednotnej meny euro.
Európska charta základných práv by sa podľa nemeckého návrhu stala právne záväznou, s čím nesúhlasí opäť Británia z obavy, že charta by obmedzila právo pracovníkov na štrajk. Čo sa týka Holandska, ďalšieho členského štátu, ktorý má k návrhu výhrady, právomoci národných parlamentov by zvýšil "posilnený kontrolný mechanizmus". V prípade, že by sa proti navrhovanej legislatíve ohradili národné parlamenty, Európska komisia ako výkonný orgán EÚ by bola nútená ju preskúmať. Holandsko spolu s Francúzskom pred dvoma rokmi zamietli návrh ústavy v referendách, čím spôsobili zatiaľ najväčšiu krízu v dejinách Európskej únie. Zásadný rozpor rozdelil úniu na tábor osemnástich krajín, ktoré ústavu ratifikovali, a skupinu zástancov tvrdej línie tvorenú Veľkou Britániou, Českou republikou, Holandskom a Poľskom. Ďalšia skupina štátov zložená z Poľska, Írska, Portugalska a Švédska je viac naklonená kompromisu.
