BRATISLAVA 21. júna (SITA) - Hlavy vlád a štátov 27-člennej Európskej únie sa vo štvrtok stretnú na dvojdňovom summite Európskej rady v Bruseli, aby spolu dokončili hrubý návrh novej zmluvy, ktorá by mala nahradiť neúspešný návrh európskej ústavnej zmluvy. Prípravy na summit sprevádza napätie v súvislosti s tým, či sa členským krajinám podarí dohodnúť na sporných otázkach týkajúcich sa hlasovacieho mechanizmu, Charty základných práv, právomoci potenciálneho ministra zahraničných vecí EÚ a vzťahu medzi európskou a národnou legislatívou.
Nemecko ako predsedajúca krajina EÚ zintenzívnilo pred summitom úsilie na odstránenie najväčších prekážok pre prijatie novej zmluvy. Hlavnými prekážkami zostávajú naďalej postoje Poľska, Británie, Českej republiky a Holandska. Poľsko, ktoré vehementne vystupuje proti nemeckému návrhu hlasovacieho mechanizmu, však naďalej varuje, že ak sa nezohľadnia jeho požiadavky, bude návrh zmluvy vetovať. Británia je pripravená zablokovať dohodu o novej európskej zmluve, pokiaľ nebude súhlasiť s jej obsahom. V stredu to povedala britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckettová.
Dohoda o zrevidovanej zmluve by mala byť základom pre medzivládnu konferenciu EÚ naplánovanú na druhú polovicu júla, ktorá má pripraviť cestu pre implementáciu inštitucionálnych reforiem do roku 2009, keď sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu.
Nemecko v utorok predstavilo svojim partnerom prvé podrobné návrhy reforiem únie. Nový dokument by nemal obsahovať žiadne časti týkajúce sa vytvorenia európskeho superštátu. Z textu vypadli aj zmienky o európskej vlajke, hymne a samotný názov ústava. V dokumente nemecké predsedníctvo vysvetľuje, že nová európska dohoda má nahradiť dokument o Európskej únii z roku 1992 a zakladajúce zmluvy o Európskom spoločenstve z roku 1957. Nový text by mal byť "dohodou o fungovaní únie“.
Berlín navrhuje, aby sa pri hlasovaní v rámci EÚ používal systém kvalifikovanej väčšiny. Princíp takzvanej dvojnásobnej väčšiny predpokladá, že rezolúcie Rady ministrov musí podporiť 55 percent členských krajín EÚ, v ktorých žije 65 percent obyvateľstva Európskej únie. Takýto návrh však odmieta Poľsko, ktoré podporuje aj Česká republika. Varšava chce, aby počet hlasov každej krajiny vychádzal z druhej odmocniny počtu obyvateľov, pretože sa domnieva, že metóda dvojnásobnej väčšiny poskytne vplyv veľkým krajinám. Kvalifikovaná majorita v otázkach justície sa nepáči ani Veľkej Británii, ktorá uprednostňuje jednomyseľnosť. Londýnu Nemecko preto ponúka možnosť zostať v tejto oblasti mimo ostatných členských krajín. Británia ďalej nesúhlasí so zahrnutím Charty základných práv do zmluvy, čo by zasiahlo do jej pracovného práva. Ťažkú úlohu má Berlín aj pri presviedčaní Holandska, ktoré žiada, aby národné parlamenty mali dostatočné obdobie na preskúmavanie, či zákonné normy EÚ nie sú v konflikte s kompetenciami štátov. Nemecko v tomto prípade ponúklo na preštudovanie dokumentov o 6 až 8 týždňov naviac. Holandsko a Francúzsko žiadajú osobitné podmienky, aby sa zabezpečilo, že nová zmluva sa bude ratifikovať v parlamentoch, a nie referendami.
Predseda EK José Manuel Barroso sa deň pre summitom obrátil na krajiny blokujúce dohodu, aby na stretnutí Európskej rady prejavili flexibilitu. Barroso však vyjadril presvedčenie, že summit sa skončí riešením, ktoré bude akceptovateľné pre všetky členské krajiny. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy označil summit za mimoriadne zložitý, ale podobne ako Barroso považuje kompromis v otázke novej európskej zmluvy za možný. Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier začiatkom týždňa varoval, že všetky členské krajiny EÚ budú stratové, ak sa nedohodnú na novej zmluve, ktorá vytrhne blok z inštitucionálnej krízy. "Ak sa na (Európskej) rade nedohodneme, každý prehrá, Európska únia a každá jednotlivá členská krajina," povedal na margo summitu. Maďarská diplomacia však v utorok uviedla, že "nebude žiadna tragédia", ak sa európski lídri na zmluve nedohodnú.
