Brusel 20. júna (TASR) - Summit Európskej únie, ktorý sa začne vo štvrtok v Bruseli, sa môže skončiť spoločným víťazstvom alebo spoločnou porážkou. Tvrdí to nemecké predsedníctvo i predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyzývajúc európskych lídrov na dohodu na zasadnutí, ktoré má podľa šéfa EK osobitný význam.
Hľadať sa bude kompromis na znení novej zmluvy EÚ, ktorá má byť náhradou za euroústavu odmietnutú holandskými a francúzskymi voličmi. Nový dokument má nahradiť doterajšie zmluvy, zreformovať inštitúcie únie a prispôsobiť ich fungovanie a proces rozhodovania skutočnosti, že EÚ má 27 členov.
Euroústavu vypracoval v rokoch 2002-03 tzv. Konvent EÚ, ktorý tvorili predstavitelia európskych inštitúcií a členských i kandidátskych krajín. Po jej podpísaní v októbri 2004 v Ríme sa predpokladala jej ratifikácia do októbra minulého roka. Osemnásť členských krajín ju ratifikovalo - Španielsko a Luxembursko v referende, ostatné krajiny v parlamente - po negatívnom výsledku referenda v Holandsku a Francúzsku sa však celý ratifikačný proces zastavil. Nemecké predsedníctvo bolo poverené predložením tzv. cestovnej mapy, ktorá by vyviedla úniu z tejto slepej uličky.
Berlín od začiatku avizoval, že sa bude snažiť o uchovanie čo najväčšej časti pôvodnej ústavnej zmluvy. Až do posledných predsummitových dní nemecká kancelárka Angela Merkelová rokovala s jednotlivými lídrami členských krajín s cieľom vyjasniť si ich pozície a odstrániť čo možno najviac sporných bodov.
Podľa dnešného vyjadrenia nemeckého predsedníctva tak pôjde na summite celkovo o menej než 15 otázok, z toho päť či šesť označil Berlín za kľúčové, pričom najproblematickejším bodom je požiadavka Poľska na zmenu prerozdelenia hlasov jednotlivých členských krajín pri procese rozhodovania.
Varšava pohrozila vetovaním rozhovorov, ak sa neotvorí otázka prehodnotenia hlasovacieho systému. Poľsko argumentuje, že nové pravidlá obmedzia vyjednávacie možnosti jednotlivých štátov únie v prospech veľkých krajín, ako napríklad Nemecka. Navrhovaný systém vyžaduje, aby sa rozhodnutia EÚ prijímali dvojitou väčšinou - to znamená so súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ. Poľsko požaduje, aby bol systém hlasovania postavený na matematickej kalkulácii založenej na vzťahu medzi počtom obyvateľov jednotlivých krajín k ich rozlohe. Okrem Českej republiky nemá Varšava podporu zo strany žiadneho iného členského štátu.
Druhou členskou krajinou s väčšími výhradami je Veľká Británia. Britský premiér Tony Blair, pre ktorého bude účasť na summite poslednou aktivitou na poste šéfa britského kabinetu, v pondelok prezentoval pozície Londýna. Ten nesúhlasí s právnou záväznosťou Charty základných práv, či so vzdaním sa národnej kontroly nad právnym a policajným, ako aj sociálnym systémom. Výhrady sú aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, kde Británia rozhodne nesúhlasí s vymenovaním európskeho "ministra" zahraničných vecí.
Svoje požiadavky prezentovalo aj Holandsko navrhujúce, aby sa tzv. kodanské kritériá, ktorých splnenie je podmienku pre členstvo v EÚ, zmenili z politických na legislatívne dané podmienky. Slovensko s takýmto návrhom podľa diplomatov nesúhlasí.
Barroso v utorok varoval Britániu pred stanovovaním "červených čiar", za ktoré Londýn odmieta ísť, a rovnako šéf EK upozornil Poľsko, že v prípade blokovania rokovaní by sa to mohlo prejaviť v oblasti solidarity a Varšava by prípadne mohla prísť o finančné prostriedky.
Niektoré sporné body sa podarilo odstrániť ministrom zahraničných vecí na svojom nedeľňajšom zasadnutí v Luxemburgu a tak sa nová zmluva nebude volať ústava a symboly EÚ, vrátane vlajky, či hymny, nezískajú oficiálny štatút, pretože by to podľa viacerých krajín dalo únii imidž superštátu. Na nemecké predsedníctvo však čaká náročná úloha a hoci je summit ako vždy naplánovaný na štvrtok a piatok, ráta sa skôr s možnosťou, že by sa natiahol až do soboty.
Postoj Slovenska je podľa veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča daný skutočnosťou, že slovenský parlament euroústavu ratifikoval a SR by teda z nej rovnako ako väčšina krajín chcela uchovať čo možno najviac.
"Našou najvyššou prioritou je nájsť riešenie," tvrdí Šefčovič, podľa ktorého je Slovensko v tejto otázke "opatrným optimistom".
Na základe Nemeckom vypracovanej cestovnej mapy by sa v prípade dohody na inštitucionálnej reforme EÚ stanovil jasný mandát pre medzivládnu konferenciu (IGC), ktorá by sa konala na jeseň a na ktorej by sa dotiahli detaily novej zmluvy. Následne by sa pristúpilo k ratifikácii dokumentu jednotlivými krajinami tak, aby mala únia novú zmluvu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.
Portugalsko, ktoré bude predsedať únii od 1. júla, dalo dnes opakovane najavo, že schválený mandát bude musieť jednoznačne vyriešiť najmä spornú otázku hlasovacieho systému, ktorá už nemá byť predmetom budúcich rokovaní na fóre IGC.
Zatiaľ čo politici majú pred sebou náročné rokovania o náhrade za ústavnú zmluvu, myšlienka euroústavy má podľa prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili len deň pred summitom, v porovnaní s jeseňou v radoch občanov viac stúpencov než na jeseň minulého roku. Idei euroústavy sú naklonené dve tretiny Európanov. Občania majú tiež čoraz pozitívnejšiu mienku o EÚ ako celku. Predseda EK aj v tejto súvislosti dôrazne pripomína, že neúspech na summite bude ohrozením dôveryhodnosti EÚ nielen vo svete, ale aj v očiach vlastných občanov.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) ed
