PARÍŽ 19. júna (SITA/AFP) - Ženy získali rekordný počet kresiel v novom francúzskom parlamente vrátane prvej černošskej poslankyne zvolenej na kontinente, no nedeľné voľby radikálne nezmenili pomer rás v legislatívnej inštitúcii, v ktorej stále dominujú bieli muži. Strany na oboch póloch politického spektra boli pod tlakom, aby zvýšili podiel žien a černošských a arabských poslancov v Národnom zhromaždení. Čiastočne sa im to podarilo - 107 z 577 kresiel v parlamente obsadia ženy, čo je o 31 viac ako v predchádzajúcom období. 18,5 percenta kresiel tak teraz patrí ženám, čím sa Francúzsko posunulo v rebríčku hodnotenia krajín v oblasti zastúpenia žien v parlamente zo zahanbujúceho 86. miesta na 58. priečku, medzi Venezuelu a Nikaraguu.
Volebný výsledok, ktorý po neúspešnom pokuse Ségolene Royalovej stať sa prvou francúzskou prezidentkou priniesol do parlamentu 61 ľavicových a 46 pravicových poslankýň, Francúzsko víta ako krok správnym smerom. Prezident Nicolas Sarkozy zároveň pred časom vymenoval prvú vládu s pomerným zastúpením mužov a žien, pričom 7 z 15 ministerských kresiel obsadili ženy. Očakáva sa, že rodová rovnováha zostane zachovaná aj po výmene na ministerských postoch, ktorá prebehne tento týždeň.
Francúzsko sa usilovalo zvýšiť počet žien v parlamente prostredníctvom zákona z roku 2000, ktorý zaväzoval politické strany a hnutia nasadiť na kandidátkach rovnaký počet mužov a žien, no jeho dodržiavanie bolo napriek vysokým finančným postihom nedostatočné. V rámci 27-člennej Európskej únie je Francúzsko v zastúpení žien na 15. mieste, predbehli ho napríklad krajiny severnej Európy, kde ženy tvoria 41,6 percenta poslancov v parlamente.
Ostro sledovanou otázkou je od nepokojov na francúzskych predmestiach z leta 2005 aj dodržiavanie etnickej diverzity v parlamente. Černosi a Arabi z predmestí obývanými prevažne imigrantmi sa sťažujú, že sú vytláčaní na okraj spoločnosti. Sarkozy minulý mesiac urobil pokrok aj v tejto oblasti, keď za ministra spravodlivosti vymenoval Rachida Datiho, sudcu pôvodom zo severnej Afriky, ktorý sa však už narodil vo Francúzsku. Napriek rekordnému počtu černošských a arabských kandidátov bojujúcich o parlamentné kreslá (12 za Sarkozyho Úniu za ľudové hnutie, 20 na kandidátke socialistov, a niekoľko desiatok v ponuke menších strán) však zástupca menšín získal vo Francúzsku jediné kreslo. Právnička George Pau-Langevinová, narodená na karibskom ostrove Guadeloupe, ktorý je zámorským územím Francúzska, bola zvolená na kandidátke socialistov vo východnom Paríži. Je jednou z pätnástich poslancov zvolených na zámorských územiach s väčšinovým černošským obyvateľstvom.
Hoci je Francúzsko domovom najpočetnejšej moslimskej komunity v Európe, ktorú tvorí približne päť miliónov ľudí (väčšinou potomkom imigrantov zo severnej a subsaharskej Afriky), do parlamentu nebol zvolený žiadny kandidát afrického pôvodu. Francúzska rada moslimských demokratov vo svojom vyhlásení vyjadrila poľutovanie, že "diverzita republiky sa nebude odrážať v Národnom zhromaždení, pretože politické strany jej neprikladajú dostatočný význam."
Medzi ďalšie európske krajiny, ktoré sa začali usilovať o dosiahnutie etnickej rovnováhy v parlamente, patrí Veľká Británia s 15 menšinovými poslancami v 646-člennom parlamente, a Nemecko s troma tureckými a jedným iránskym zástupcom v Bundestagu.
