Belehrad 17. júna (TASR) - V Čiernej Hore zatkli dnes bývalého srbského policajného generála Vlastimira Djordjeviča, ktorého haagsky tribunál OSN obžaloval zo zločinov proti ľudskosti za rozkaz na zabitie kosovských Albáncov počas konfliktu z rokov 1998-99. Djordjevič je v priebehu troch týždňov druhý srbským obžalovaným, ktorého úrady zadržali.
Zatknutie je po roku nečinnosti a vzdoru prejavom zmeny kurzu novej srbskej vlády, ktorá nastúpila pred mesiacom. Vyvoláva tiež úvahy, či v krátkom čase nebude nasledovať zatknutie tribunálom najžiadanejšieho obžalovaného - bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča.
Djordjeviča, ktorý bol koncom 90. rokov blízkym spolupracovníkom juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, zatkli v prímorskom letovisku Budva v rámci spoločnej akcie srbskej a čiernohorskej polície a haagskeho tribunálu, oznámil Rasim Ljajič, vedúci srbskej rady pre spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Ljajič dodal, že bezprostredne po zatknutí za začal proces transferu generála do Haagu. Zadržanie Djordjeviča a jeho prevoz potvrdil aj hovorca ICTY.
Čiernohorské médiá uviedli, že Djordjevič v Budve pracoval dva mesiace a nechal si narásť bradu. Generál podľa predpokladov pred rokmi utiekol do Ruska a Čierna Hora sa ako možné miesto jeho úkrytu nespomínala.
Zatknutie je zrejmým potvrdením ochoty novej srbskej vlády spolupracovať so Západom, ktorý si želá členstvo Srbska v EÚ a NATO, zároveň však ale podporuje nezávislosť Kosova, prevažne Albáncami obývaného regiónu na juhu Srbska.
Djordjeviča obžalovali v októbri 2003 za jeho roku na brutálnom zásahu proti kosovskoalbánskym separatistom počas konfliktu z konca 90. rokov. Boje si vyžiadali životy približne 10.000 civilistov, z drvivej väčšiny Albáncov. Severoatlantická aliancia do eskalujúceho konfliktu zasiahla svojou prvou "humanitárnou vojnou".
Po 11 týždňoch náletov na vtedajšiu Juhosláviu sa jednotky Belehradu v júni 1999 z provincie stiahli a Kosovo sa dostalo pod správu OSN. O budúcom štatúte regiónu sa má rozhodnúť do štyroch mesiacov.
Bezpečnostná rada OSN sa snaží dohodnúť na rezolúcii, na základe ktorej by Kosovo získalo nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom. Rokovania sa predlžujú kvôli odporu Ruska k nezávislosti Kosova, ktorú považuje za nebezpečný precedens pre iné odštiepenecké regióny.
Zatknutie Djordjeviča určite potešilo hlavnú prokurátorku ICTY Carlu del Ponte, ktorá má v pondelok Bezpečnostnej rade predložiť správu o spolupráci Srbska s tribunálom. Pôjde o jej poslednú správu pred tým, ako v septembri z funkcie odstúpi.
Zadržanie tiež pravdepodobne podporí špekulácie, že sieť sa sťahuje aj okolo Mladiča. Toho ICTY obžaloval z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou a obliehaním Sarajeva počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95.
Mladič, hrdina srbských ultranacionalistov, stále uniká pred justíciou, rovnako ako jeho spoluobžalovaný, vojnový prezident bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. Na slobode zostávajú ešte dvaja etnickí Srbi obžalovaní z vojnových zločinov spáchaných počas vojen v Bosne a Chorvátsku.
Del Ponte tvrdí, že všetci štyria sú v Srbsku pod ochranou stúpencov tvrdej línie v radoch armády a polície. V minulosti vyzývala EÚ, aby vo veci ich vydania na Srbsko tlačila lákadlom nadviazania tesnejších vzťahov a hrozbou izolácie.
Po viac ako roku nečinnosti Belehrad koncom mája ustúpil a zatkol obžalovaného Zdravka Tolimira. Podľa oficiálnych informácií zatkli Tolimira na území Bosny, pri hraniciach so Srbskom. Politické zdroje a sám Tolimir však tvrdia, že ho zadržali v Srbsku a z vnútropolitických dôvodov previezli do srbskej časti Bosny, kde ho vysadili a nechali zatknúť miestnou políciou.
Zatknutie Tolimira stačilo na to, aby EÚ obnovila predvstupové rokovania so Srbskom. Brusel však vyhlasuje, že pred podpísaním stabilizačnej a asociačnej dohody si želá zatknutia ďalších obžalovaných.
