BRATISLAVA 15. júna (SITA) - Vývoj situácie v Pásme Gazy vrátil Palestínčanov o niekoľko rokov späť, myslí si hlavný palestínsky vyjednávač Saíb Irikát. Prevzatie kontroly Hamásom nad Pásmom Gazy rozdelilo Palestínčanov na dva separátne tábory a nielen že položilo otáznik nad mierové vyhliadky s Izraelom, ale hlavne oddialilo splnenie ich sna o nezávislom štáte. Triumfujúci bojovníci Hamásu prakticky vytvorili islamskú enklávu na hraniciach s Izraelom po tom, čo z oblasti vyhnali rivalov zo sekulárneho hnutia Fatah. Hamás, ktorý Izrael a Západ označujú nálepkou teroristickej organizácie, prebral kontrolu nad územím len pár hodín po tom, čo palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo štvrtok odvolal vládu a vyhlásil výnimočný stav. Prezident Abbás v piatok vymenoval nového premiéra, ktorým sa stal Salám Fajjád, pragmatik s americkým vzdelaním. Ten bol v odvolanej vláde premiéra Ismaíla Haníju nestraníkom a zastával post ministra financií. Očakáva sa, že Fajjád v najbližších hodinách vyberie členov novej vlády. Tí by mali byť podľa Abbásovho poradcu Nábila Amra najmä nezávislí.
Tak ako sa situácia v Pásme Gazy vyhrocuje, objavujú sa čoraz častejšie hlasy spoza hraníc, ktoré volajú po obnovení poriadku a jednoty. Členovia medzinárodného kvarteta, ktoré sa usiluje riešiť blízkovýchodný konflikt, budú v piatok telefonicky diskutovať o napätej situácii v Pásme Gazy. Eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová vyjadrila "hlboké znepokojenie" nad situáciou v Pásme Gazy. Komisárka vyhlásila, že "o záležitosti bude v priebehu dňa hovoriť s ďalšími členmi kvarteta". "Násilné" prevzatie moci hnutím Hamás odsúdila ústami nemeckého predsedníctva aj Európska únia. Na zastavenie "bratovražedného" konfliktu a obnovenie jednoty vyzval Palestínčanov ruský Kremeľ. "V tomto kritickom čase... potvrdzujeme našu výzvu k politickým silám Palestínskej samosprávy, aby preukázali sebaovládanie a dobrú vôľu na zastavenie bratovražedného konfliktu, v ktorom nie je a nemôže byť víťaz," vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničia. Aj "Japonsko úprimne dúfa, že sa čoskoro podarí obnoviť poriadok," povedal hovorca vlády Jasuhisa Šiozaki a dodal, že jeho vláda "bude naďalej podporovať mierové úsilie prezidenta Abbása". V odlišnom duchu sa do výziev na obnovenie jednoty medzi Palestínčanmi zapojil bývalý iránsky prezident Alí Akbar Hášimí Rafsandžání. "Palestínčania bojujú jeden proti druhému namiesto toho, aby bojovali s Izraelom ... toto je presne to, čo chcú nepriatelia," povedal vplyvný exprezident. Irán odmieta, rovnako ako militantný Hamás, uznať Izrael a odoláva tlakom medzinárodného spoločenstva, aby svoj postoj k židovskému štátu zmenil.
Situácia v regióne nenechala chladnými ani medzinárodné organizácie. Organizácia islamskej konferencie (OIK) vyzýva hnutia Hamás a Fatah, aby našli riešenie na ukončenie eskalujúcej krízy v oblasti, nad ktorou Hamás po ťažkých bojoch vyhlásil kontrolu. "Pre Izrael je to dobrá zbraň ako aj pre tých, ktorí hovoria, že netreba realizovať mierový plán," povedal. "Izrael bude pokračovať vo svojej ceste a my nedosiahneme náš cieľ vytvoriť palestínsky štát," povedal malajzijský minister zahraničných vecí Sjed Hámid Albar po stretnutí s generálnym tajomníkom OIK Ekmeleddinom Ihsanoglom. Na mimoriadnom rokovaní sa v piatok stretávajú aj ministri zahraničných vecí arabských krajín. Vyslanci Ligy arabských štátov (LAŠ) už pred stretnutím apelovali na Hamás i Abbásovu sekulárnu stranu Fatah, aby sa vrátili k zmierovacím rokovaniam pod patronátom Egypta. Egypt sa už od série minulotýždňových samostatných rozhovorov usiloval sprostredkovať stretnutie oboch znepriatelených táborov za rokovacím stolom, no jeho snaha bola korunovaná výbuchom násilia, počas ktorého zahynulo minimálne 113 ľudí.
Abbás v dekréte o výnimočnom stave vyhlásil, že k tomuto kroku pristúpil pre "kriminálnu vojnu v Pásme Gazy, obsadenie bezpečnostných síl Palestínskej samosprávy, pre vojenský prevrat a ozbrojené povstanie". Hamás jeho vyhlásenie označil za "prakticky bezcenné". Práve vláda hnutia Hamás, ktoré zvíťazilo vo voľbách začiatkom roka 2006, uvrhla Palestínčanov do hlbokej hospodárskej krízy, pretože Západ vládu bojkotoval. Vytvorenie koaličnej vlády s umierneným Fatahom v marci dávalo nádej na priaznivejší vývoj situácie v regióne. Napätie medzi znepriatelenými frakciami bolo však aj napriek spoločnej koalícii hmatateľné.
