Viedeň 15. júna (TASR) - Bývalý rakúsky prezident a generálny tajomník OSN Kurt Waldheim, ktorý zomrel vo štvrtok vo veku 88 rokov, vo svojom politickom testamente poprosil svojich kritikov o zmierenie a vyjadril "najhlbšiu ľútosť", že "príliš neskoro" zaujal jednoznačný postoj k nacistickým zločinom.
"Aj tým všetkým, ktorí voči mne zaujali kritický postoj, patrí môj pozdrav a moja prosba, aby svoje motívy ešte raz zvážili a darovali mi - ak je to možné - neskoré zmierenie. Mojím odchodom z tejto zeme sa to možno uľahčilo," uviedol Waldheim v "poslednom slove", ktoré spísal krátko pred smrťou a ktoré má k dispozícii agentúra APA.
"Áno, urobil som aj chyby - a našťastie som mal veľa času, aby som o nich opakovane uvažoval. Určite som sa však nedopustil spojenectva - a vôbec nie spolupáchateľstva so zločineckým režimom," dodal. Dôvody neskorého vyrovnania sa so svojou minulosťou Waldheim vidí predovšetkým v hektickosti svojho veľmi intenzívneho medzinárodného života a desaťročiach neprítomnosti v Rakúsku a Európe.
Waldheim vyjadril "najhlbšiu ľútosť", že "až pod vonkajším tlakom monštruóznych obvinení ... príliš neskoro zaujal rozsiahly a jednoznačný postoj k nacistickým zločinom." Dodal, že pre svoj postup nemal žiadne pochybné dôvody a nešlo ani o politický kalkul, ale obsah a rozsah týchto obvinení sa ho dotkol, urazil a vydesil.
Waldheim v rokoch 1972-81 pôsobil ako generálny tajomník OSN, rakúskym prezidentom bol v rokoch 1986-1992. Kontroverzia okolo neho vypukla v čase prezidentských volieb, keď spravodajský magazín Profil zverejnil jeho starú vojenskú registračnú kartu s pečiatkami, ktoré naznačovali, že pred druhou svetovou vojnou patril k nacistickým Hnedým košeliam - polovojenskej pouličnej jednotke Adolfa Hitlera. Profil tiež oznámil získanie dôkazov o tom, že Waldheim v rokoch 1942-45 slúžil vo Wehrmachte na Balkáne, väčšinu času pod generálom Alexandrom Lohrom, ktorého v roku 1947 popravili za vojnové zločiny.
Waldheim neskôr priznal, že väčšinu svojho pôsobenia vo Wehrmachte zatajoval. Podľa údajov o svojom živote, ktoré predkladal, jeho vojenskú kariéru ukončilo v roku 1941 zranenie na ruskom fronte.
Po odhalení jeho minulosti Waldheim tvrdil, že nevedel o deportácii tisícok gréckych Židov zo solúnskeho prístavu - napriek tomu, že mesiace pobýval na základni vzdialenej len šesť kilometrov. Medzinárodná komisia historikov, ktorá na žiadosť rakúskej vlády Waldheimovu minulosť skúmala, vo februári 1988 skonštatovala, že o vojnových zločinoch vedel, nepodieľal sa však na nich.
USA po vypuknutí škandálu zaradili Waldheima na zoznam osôb so zákazom vstupu do krajiny. Rakúsky prezident nebol v zahraničí vítaný a nevykonával prakticky žiadne štátne návštevy - okrem Vatikánu - tam bol ako prezident dvakrát - a arabských krajín.
