Nová palestínska vláda zloží prísahu už v piatok podvečer, aby nahradila koaličnú vládu hnutí Hamás a Fatah, ktorú vo štvrtok rozpustil predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás potom, čo militanti z Hamásu násilím prevzali moc v Pásme Gazy. Úrad Mahmúda Abbása v piatok oznámil, že nová vláda zloží prísahu o siedmej hodine večer miestneho času (18:00 SELČ).
Podľa palestínskej ústavy má prezident právo odvolať vládu a na jeden mesiac vymenovať núdzový kabinet bez súhlasu parlamentu.
Abbás vymenoval nového premiéra
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v piatok za nového premiéra vybral Saláma Fajjáda, ktorý v odvolanej vláde Ismáíla Haníju zastával post ministra financií. Fajjád nie je členom Haníjovej militantnej organizácie Hamás a členom vlády bol ako nestraník. Očakáva sa, že Fajjád v najbližších hodinách vyberie členov novej vlády, povedal poradca palestínskeho prezidenta Nábil Amr. Noví ministri by mali byť najmä nestraníci, dodal Amr.
Abbás vo štvrtok vyhlásil výnimočný stav a odvolal predsedu vlády Ismáíla Haníju. Išlo o reakciu na to, že premiérova militantná organizácia Hamás násilím prevzala kontrolu nad Pásmom Gazy. Abbás zároveň zrušil koalíciu svojho hnutia Fatah s organizáciou Hamás. Koalícia vznikla v marci v snahe o ukončenie vzájomných krvavých bojov. Podľa palestínskej ústavy má prezident právo odvolať vládu a na jeden mesiac vymenovať núdzový kabinet bez súhlasu parlamentu.
Nový palestínsky premiér je technokrat a miláčik Západu
Salám Fajjád, ktorý v piatok dostal za úlohu zostaviť novú palestínsku vládu, je pragmatik s americkým vzdelaním, ktorý je na Západe všeobecne uznávaný pre svoje úsilie o likvidáciu korupcie. Tento nestraník vykonával funkciu ministra financií v rokoch 2002 až 2005 a potom v krátko existujúcej vláde národnej jednoty, ktorú zostavili v marci, ale vo štvrtok ju prezident Mahmúd Abbás odvolal.
Fajjád je technokrat, ktorý pôsobil v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a snažil sa do palestínskych verejných financií zaviesť transparentnosť. Fajjád pomohol presvedčiť medzinárodných donorov, aby peniaze posielali priamo Palestínskej samospráve, a nie mimovládnym organizáciám. V tejto otázke sa však dostal do konfliktu s bývalým palestínskym premiérom Ahmedom Kurájom a v novembri 2005 na post ministra financií rezignoval.
Fajjád sa narodil v roku 1952 v regióne mesta Túlkarm na severe Západného brehu Jordánu. Študoval na Americkej univerzite v Bejrúte a na Texaskej univerzite. Od roku 1987 pracoval vo Svetovej banke vo Washingtone a v rokoch 1995 až 2001 bol zástupcom MMF v Jeruzaleme. Krátko pracoval aj v Arabskej banke, pričom bol jej hlavným zástupcom na Západnom brehu Jordánu.
Znepokojenie zo zmeny Gazy na "Hamástan"
Znepokojený židovský štát v piatok uvažoval o budúcej stratégii voči radikálnej palestínskej organizácii Hamás, ktorá ovládla Pásmo Gazy. Izrael sa "prebudil" medzi dvoma rozdielnymi palestínskymi územiami: okupovaným Západným brehom Jordánu, v ktorom dominuje strana Fatah prezidenta Mahmúda Abbása, a Pásmom Gazy, ktorý je pod neobmedzenou kontrolou Hamásu. Piatková izraelská tlač bola zaplavená nárekom nad chaosom, peklom a katastrofou, ktoré postavili židovský štát do prednej línie globálneho džihádu. "Katastrofický scenár sa stal realitou: Hamás kontroluje Gazu a Fatah Západný breh" a "Vítajte v pekle" napísal denník Maariv. "Je tu Hamástan" uviedol denník Jediot Achronot.
"V tomto okamihu sú Júdea a Samária (Západný breh) a Gaza de facto oddelené," povedal hovorkyňa izraelskej vlády Miri Eisinová. "Našou politikou je podpora umiernených palestínskych zložiek a je úplne jasné, že Mahmúd Abbás dodržiava normy, keďže odvolal (premiéra Ismáíla) Haníju," povedala Eisinová. Kríza v Gaze bude dominovať na budúcotýždňovej schôdzke izraelského premiéra Ehuda Olmerta a amerického prezidenta Georgea W. Busha. "Palestínska otázka bude stredobodom rokovaní," povedala Eisinová.
Rokovania s Hamásom, ktorý Západ radí medzi teroristické organizácie, Izrael odmieta, hoci táto organizácia zvíťazila v januári 2006 v palestínskych parlamentných voľbách. Hamás, ktorého charta vyzýva na zničenie židovského štátu, odmieta požiadavky Západu, aby uznal právo Izraela na existenciu, vzdal sa násilia a dodržiaval doterajšie mierové dohody. Izraelský profesor politológie Efraim Inbar hovorí, že Izrael by mal prijať stratégiu politiky z pozície sily a prejsť do ofenzívy, ak by Hamás obnovil raketové útoky na židovský štát.
Hamás prepustil zajatých veliteľov a členov Fatahu
Ozbrojené krídlo Hamásu v piatok prepustilo veliteľov palestínskych bezpečnostných síl, ktorých zadržalo počas obsadzovania Pásma Gazy. Hovorca Brigád Izzidín al-Kassám, Abú Ubejdá pre agentúru AFP uviedol, že "skupina udelila amnestiu všetkým veliteľom bezpečnostných síl a predstaviteľom Fatahu, ktorých zatkla." Hovorca dodal, že už prepustili desiatky bezpečnostných príslušníkov a členov Fatahu.
Vo vystúpení v televíznej stanici Hamásu al-Aksá predtým uviedol, že v noci zajali šéfa národnej bezpečnosti generála Džamála Kajída, veliteľa prezidentskej stráže generála Misbáha al-Baísa, hovorcu Fatahu a národnej bezpečnosti Tawfíka Abú Džússu a významného člena Fatahu Madžída Abú Šamálu.
Ozbrojené krídlo Hamásu dalo v stredu ultimátum príslušníkom palestínskych bezpečnostných síl lojálnych strane Fatah, aby do 18.00 SELČ v piatok odovzdali všetky zbrane. Brigády Izzidín al-Kassám vo vyhlásení uviedli, že zaslali naliehavú výzvu všetkým členom bezpečnostných síl, ktorí dostali zbrane zo Spojených štátov, ako aj členom povstaleckej frakcie v rámci Fatahu, aby dobrovoľne odovzdali zbrane miestnym veliteľom Brigád Izzidín al-Kassám. "Tí, ktorí odmietnu (odovzdať zbrane), budeme považovať za ozbrojencov hľadaných Brigádami al-Kassám," uvádza sa v texte.
Arabské krajiny rokujú o kríze v Gaze
Ministri zahraničných vecí arabských krajín sa v piatok stretnú na mimoriadnom rokovaní o prehlbujúcej sa kríze na palestínskom území. Obsadenie Pásma Gazy ozbrojencami z islamského hnutia Hamás by totiž mohlo mať veľmi vážne dôsledky. Ministri sa mali pôvodne stretnúť v sobotu z iniciatívy Libanonu, ktorý chcel prediskutovať nedávnu sériu vrážd protisýrsky orientovaných politikov v krajine. Po tom, čo islamisti z Hamásu ovládli Pásmo Gazy a palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo štvrtok rozpustil parlament a odvolal len tri mesiace pôsobiacu vládnu koalíciu, sa však ministri dohodli na preložení rokovania.
Vyslanci Ligy arabských štátov (LAŠ) už pred stretnutím apelovali na Hamás i Abbásovu sekulárnu stranu Fatah, aby sa vrátili k zmierovacím rokovaniam pod patronátom Egypta. Egypt sa už od série minulotýždňových separátnych rozhovorov usiloval sprostredkovať stretnutie oboch znepriatelených táborov za rokovacím stolom, no jeho snaha bola korunovaná výbuchom násilia, počas ktorého zahynulo minimálne 113 ľudí. "Neúspech rokovaní bude mať veľmi vážne a negatívne dôsledky," varovali vyslanci vo štvrtok. No ešte pred ich stretnutím bojovníci Hamásu ovládli všetky zostávajúce inštitúcie na území Gazy lojálne prezidentovi Abbásovi a hlavnú baštu jeho prívržencov na palestínskom území. Ich volanie tak zostalo nevypočuté.
Po tom, čo prezident Abbás vo štvrtok vyhlásil výnimočný stav a rozpustil parlament i vládu, Egypt vyzval Hamás, aby akceptoval jeho rozhodnutie. Egyptský minister zahraničia Ahmed Abul Ghajt zdôraznil potrebu "rešpektovať legitímne palestínske inštitúcie, trvať na jednotnom palestínskom rozhodovaní, a rešpektovať Palestínsku národnú jednotu... a jej prezidenta Mahmúda Abbása." Palestíncov bude na stretnutí ministrov LAŠ zastupovať vedúci delegácie Fatahu a bývalý vicepremiér Azzám al-Ahmed. Jordánsky kráľ Abdalláh II. vyhlásil, že verí "v nadviazanie dialógu medzi znepriatelenými stranami a dosiahnutie dohody, ktorá zabráni ďalšej eskalácii násilia." Abbása v telefonickom rozhovore vo štvrtok večer varoval, že boj medzi frakciami "slúži iba záujmom nepriateľov Palestíny."
Islamské štáty vyzvali Fatah i Hamás k návratu k rokovaniam. "Palestínski politickí lídri by mali prevziať zodpovednosť a kontrolovať bojujúce skupiny a obnoviť otvorený dialóg," vyhlásil generálny tajomník Organizácie islamskej konferencie (OIC) Ekmeleddin Ihsanoglu. Arabská tlač vyjadrila obavy, že obsadenie Gazy Hamásom nahrá do karát Izraelu a poskytne mu zámienku na odmietnutie mierových rokovaní s Palestíncami a ďalšie osídľovanie obsadeného Západného brehu. Vznik dvoch znepriatelených palestínskych vlád umožní Izraelu "vytvárať ďalšie výhovorky pre odmietanie mierových iniciatív," varuje katarský denník al-Raja. "Boj medzi Fatahom a Hamásom nebude mať víťaza... Všetci budú porazení, a nad nimi sa rozprestrie sionistická vlajka," upozorňuje denník. Úvodník panarabského denníka al-Haját vyzval Hamás, aby neútočil na palestínsku národnú jednotu pre dobro malej a zbedačenej Gazy. "Možnosti Hamásu budú odteraz obmedzené na veľký väzenský tábor, ktorým Gaza je," varoval komentátor Mahér Ussmán. "Bolo by zahanbujúce, ak by ambície Hamásu siahali iba po úroveň triviálneho miništátu, ktorý by pravdepodobne všetci ignorovali," dodal, a vyzval na vytvoreniu "spoločnej národnej platformy, ktorá bude jednotným hlasom Palestínčanov."
