Londýn 12. júna (TASR) - Slovenský premiér Robert Fico si 12. júna položením venca pri londýnskom pamätníku Bitky o Britániu uctil 88 československých letcov, ktorí sa v rámci jednotiek britského kráľovského letectva (RAF) podieľali na odvrátení hrozby nemeckej invázie do Veľkej Británie.
Pamätník, zachytávajúci výjavy z bojového nasadenia letcov a náčrty slávnych stíhačiek Hurricane a Spitfire, odhalil v roku 2005 následník britského trónu, princ Charles, pri príležitosti 65. výročia Bitky o Britániu za prítomnosti žijúcich pilotov. Bitka o Britániu, ktorá sa odohrávala v roku 1940, bola prvou čisto leteckou bitkou v dejinách. Prostredníctvom nej chcelo Nemecko spôsobiť ťažké straty alebo kompletne zničiť RAF, získať tak úplnú vzdušnú nadvládu nad kanálom La Manche a pripraviť inváziu na britské ostrovy.
Vo Veľkej Británii žijú v súčasnosti už len dvaja slovenskí legionári, ktorí slúžili v RAF - 90-ročný generálmajor Mikuláš Grofčík a 83-ročný generálmajor Ivan Otto Schwarz. V roku 2005 im slovenský prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy.
Ivan Schwarz bol počas vojny bojovým letcom 311. československej bombardovacej perute RAF. Po vojne ho v Československu označili za nespoľahlivého a hrozila mu perzekúcia, preto sa vrátil do Británie, kde sa natrvalo usadil.
Mikuláš Grofčík pôsobil ako aktívny vojenský letec v ČSR. Ako mladý dôstojník musel po okupácii v roku 1939 utiecť do zahraničia. V roku 1942 sa stal členom RAF, kde mal na starosti prevádzku radarov v celej 312. peruti. Po vojne sa so svojou anglickou manželkou presťahoval do ČSR, odkiaľ musel v roku 1948 opätovne utiecť.