BRATISLAVA 12. júna (SITA) - Populizmus je zlo, ktoré nemožno eliminovať, ale treba ho čo najviac diskreditovať. Uviedol to v utorok Mykola Riabčuk z Centra pre európske štúdie na Ukrajine na tlačovej konferencii pri príležitosti dvojdňovej medzinárodnej konferencie o populizme v politike stredo- a východoeurópskych krajín, ktorá sa v utorok začala v Bratislave.
Politika je podľa Riabčuka súťaž a každý politik sľubuje veci, ktoré zvyčajne nedodrží. Aj tu treba však istú vyváženosť, aby nenasľuboval toľko, že by sa stal nedôveryhodným. Politici sa zároveň navzájom nemôžu kritizovať, že sľubujú niečo, čo nemôžu splniť. A čo nemôžu otvorene povedať, že ľudia nie sú automaticky nositeľmi pravdy. Lebo populizmus je podľa Riabčuka založený na viere, že ľudia sú sudcami. "Je veľmi nevýhodné pre politika povedať, že občas sa ľudia mýlia, niekedy sú hlúpi, občas sú leniví. Nemôžeme očakávať, že politici to povedia, lebo je to proti ich záujmom. Úloha a zodpovednosť hovoriť nepríjemné veci a vysvetľovať je na intelektuáloch, ktorí musia byť protiváhou populizmu. Pretože politici nebudú populizmus eliminovať," dodal.
Problém populizmu na Ukrajine nie je až taký vypuklý, ako by sa dalo očakávať. "Sám sebe som sa snažil vysvetliť prečo. Myslím si, že dôvodom je, že ukrajinská spoločnosť je rozdelená prorusky alebo proeruópsky (orientovanú), čiže je tu istá daná rovnosť." Na jednej strane priestor pre populizmus je veľký, na strane druhej je eliminovaný pravou a ľavou orientáciou a odklon by znamenal ich zánik. Komunistická strana má v súčasnosti päť percent, nacionalisti sa pätnásť rokov nedostali do parlamentu. Riabčuk si myslí, že táto stavba spoločnosti núti politikov, aby sa učili rokovať, hľadať kompromisy, dodržiavať pravidlá hry. "Ale napriek tomu sa nemôžeme vyhnúť populizmu, problém je, ako vybudovať inštitúcie, ktoré sú dostatočne stabilné a silné, aby mu čelili."
V Poľsku sa výskumom populizmu a populistickej politiky podrobne začali zaoberať po vstupe do Európskej únie. "Skúmanie populizmu bolo čiastočne prekvapujúce, čiastočne nie, pretože, ak sa pozrieme na Poľsko na konci komunizmu, boli tu štyri dôležité aspekty, ktoré Poľsko odlišovali od iných komunistických krajín a z ktorých vychádzal prechod k demokratickému kapitalizmu," povedal Wiktor Osiatyński, profesor pôsobiaci na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Prvým aspektom bola silná protikomunistická inteligencia, ktorú sa nepodarilo zničiť, silná katolícka cirkev, zásadná pre občiansku spoločnosť, ako aj súkromní nezávislí farmári, ktorých sa nikdy nepodarilo celkom kolektivizovať a tiež odborová organizácia Solidarita. Tieto súčasti vytvárali základ protikomunistického odporu v Poľsku.
V období prechodu k demokratickému kapitalizmu (1990 až 1991) nevládlo podľa Osiatyńského veľké nadšenie, pretože antikomunizmus sa dostal do rozporu so zmierlivým prechodom od komunizmu, v rámci čoho prežila časť komunistickej nomenklatúry. Keď sa v polovici 90. rokov začal politický boj o voličov a stúpencov, elementy budúceho populizmu už existovali. Osiatynski poukázal na to, že za skutočným vzostupom populizmu bol prístupový proces do EÚ. Ten totiž vyňal z politickej debaty záležitosti, ktoré regulárne patria do politiky. Demokratická politika je podľa Osiatyńského debata, "nie je to harmónia, keď sa všetci majú radi. Máme politické strany, treba bojovať o voličov a za stúpencov." Celé roky sa tento boj sústreďuje okolo záležitostí prerozdelenia, pravidiel ekonomickej činnosti, či regulácie tohto stavu. Na začiatku prístupového procesu do EÚ sa však všetky strany podporujúce vstup dohodli, pretože bolo treba splniť obrovské množstvo úloh z Bruselu. "Takže, aký tu mohol byť boj alebo debata? Iba ak o symbolických veciach, ktoré nie sú regulované Európou, ako národ, politika, náboženstvo, morálka, korupcia."
"Ľudia, politici sa učili veľmi rýchlo, aký užitočný je politický konflikt. Pretože, ak politik sľúbil tri milióny bytov, po štyroch rokoch ste povedali, postavili ste len polovicu, kde sú chýbajúce, a ak budem viac sľubovať, budem národovejší, slovenskejší, poľskejší, náboženskejší, ale ako ma budete brať na zodpovednosť? Nijako," povedal Osiatynski. Ako dodal, v hre je budúcnosť ľudí, kontrola ekonomiky, zákonnosti a tu populizmus predstavuje reálne nebezpečenstvo.
