Slovenskí archeológovia aj tento rok pracovali v Kuvajte, hoci naša archeológia je zameraná skôr na stredoeurópsku oblasť a nemá tradíciu expedícií. Za sebou majú tri sezóny výskumu, ktorý financuje kuvajtská strana a v týchto dňoch podpísali zmluvu na budúci rok.
NITRA. „Kuvajt je malá krajina, nemá vlastné štúdium archeológie. Archeológov má málo a túto vedu, zameranú viac na kultúrny manažment, študovali najmä v Amerike. V ich krajine desaťročia kopali Angličania, Francúzi, Američania či Dáni. Teraz hľadali partnerov, ktorí by sa okrem výskumu venovali aj prezentácii pamiatok, lebo chcú mať z lokalít reprezentačný skanzen a turistický raj,“ povedal vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Domáci bádatelia sa od našich učili a robili niečo ako dozor. Každoročne tiež absolvujú na Slovensku letnú archeologickú školu.
Spolu zachraňovali pamiatky na ostrova Failaka, priamo na čiare príboja. Voda by tam mohla zničiť stopy dilmunskej civilizácie z doby bronzovej. Našli 30 vzácnych pečatidiel, ktorými obchodníci pečatili svoj tovar a nahrádzali nimi aj podpis. Na rok by chceli získať povolenie kopať v nevyužívanom islamskom cintoríne pri pobreží, kde doteraz mohli iba merať.
V druhej lokalite v strede ostrova zachraňovali stopy stredovekej dediny, po ktorej sa premávali autá, ťavy a ničili ju. Pravdepodobne to bola misijná osada, ktorá šírila kresťanstvo po Iráne a Indii.
Poznali slovenské kúpele
V slovenskej expedícii boli bádatelia, ktorí budovali naše prvé archeologické múzeum v prírode v Liptovskej Mare. Nechýbali zoológovia, geológovia a botanici.
„Skúmali aj organický materiál, ktorý sa zachoval v smole ako široko využívanom ropnom produkte. Rozličné košíky, textílie, rastliny a zvyšky obilnín. Nehľadali sme len predmety minulosti, ale zisťovali sme zloženie pôvodných porastov. Klimatológom to pomáha pri skúmaní zmien podnebia,“ povedal vedúci výskumu.
Všimol si, že Slovensko má v Kuvajte dobré meno pre slovenské kúpeľníctvo. „Obyvateľstvo z týchto oblastí navštevovalo desiatky rokov Piešťany a Trenčianske Teplice. Aj v púšti sme stretávali ľudí, ktorí poznajú našu krajinu. Prekvapili nás slovenskými vetami typu ako sa voláš, ako sa máš. Bol to príjemný pocit.“
Stredoeurópska oblasť
Pre našich archeológov, ktorí doteraz pracovali v strednej Európe, znamenal výskum v Kuvajte nové skúsenosti.
„Doteraz sme chodili na krátke výskumy do Rakúska, Poľska, Bulharska či Rumunska. Niekoľko bádateľov sa ešte za Československa dostalo na expedíciu do Egypta. Napríklad Rakúšania kopú v Efeze, dnešnom Turecku, už 120 rokov. Časy sa menia, slovenských archeológov pribúda, možno sa im viac otvorí svet. No doma je teraz veľa práce na záchranných výskumoch, ktoré súvisia s rozmachom výstavby,“ dodal Pieta.
