Peresa na túto funkciu navrhol premiér Ehud Olmert. Podľa signálov z jednotlivých politických táborov zastúpených v parlamente má Peres omnoho väčšie šance na zvolenie ako jeho protikandidát, poslanec za pravicový Likud Reuven Rivlin. Peresa by si za prezidenta priala aj väčšina Izraelčanov. Podľa prieskumu z konca mája podporuje Peresa v súboji o prezidentský post 60, zatiaľ čo Rivlina len 22 percent občanov židovského štátu.
Nový prezident nahradí Mošeho Kacava, ktorý čelí viacerým obvineniam vrátane obvinenia zo znásilnenia. Osemdesiattriročný Peres, laureát Nobelovej ceny mieru a súčasný vicepremiér, ktorý v minulosti zastával popredné štátnické funkcie vrátane postov predsedu vlády, ministra obrany, zahraničia či financií, už v prezidentských voľbách raz kandidoval. V roku 2000 ho prekvapujúco porazil práve Kacav.
Peres bol dvakrát izraelským premiérom a je kľúčovým hráčom v politike židovského štátu už viac ako polstoročia. V roku 2005 vystúpil zo Strany práce, ktorej bol dlhoročným predsedom, a vstúpil do strany Kadima súčasného premiéra Ehuda Olmerta. Stranu zakladal bývalý izraelský premiér Ariel Šaron, ktorý leží už vyše roka v kóme. Peres sa k Šaronovi, jednému zo svojich dovtedajších úhlavných politických nepriateľov, priklonil v čase, keď Šaron začal presadzovať odsun židovských osadníkov z palestínskeho Pásma Gazy, v čom ho nepodporovala ani jeho vlastná strana Likud.
Peres je podľa izraelských médií omnoho populárnejší v zahraničí ako v samotnom Izraeli. Podľa jeho oponentov sú najväčšími úskaliami jeho kandidatúry na post prezidenta vysoký vek a údajná záľuba v sebe samom - príliš rád sa podľa nich na seba pozerá v televízii a z tohto dôvodu sa v jednom kuse zúčastňuje na tých najrozličnejších podujatiach. To podľa Peresových kritikov značí, že štátnické úlohy by mohol podriaďovať osobným záujmom.
