Americký prezident George W. Bush pricestoval v piatok večer na návštevu Talianska. Do Ríma priletel priamo zo summitu G8 v nemeckom Heiligendamme. Bushovej návšteve predchádzalo zverejnenie správy Rady Európy o tajných väzniciach americkej spravodajskej služby CIA v Európe a otvorenie súdneho procesu v Miláne s agentmi CIA za únos údajného teroristu. Bush avizoval, že s Prodim chce rokovať o citlivej téme talianskych vojakov v Afganistane, ktorá talianskeho premiéra už stála jedno vyslovenie nedôvery v parlamente v súvislosti s jeho zahraničnou politikou. Ďalšou háklivou problematikou je plán USA rozšíriť americkú vojenskú základňu na severovýchode Talianska, proti ktorému sa vytvorila v krajine široká opozícia.
Na sobotu boli v Ríme ohlásene dve demonštrácie pacifistických hnutí, odborov a ľavicových strán. Komunita svätého Egídia, ktorú Bush plánuje navštíviť, musela zmeniť miesto stretnutia z bezpečnostných dôvodov. Podľa amerických a talianskych zdrojov by v opačnom prípade musel Bush prejsť pešo dlhšiu vzdialenosť, čo by bolo v jeho prípade príliš riskantné.
V centre Ríma v sobotu ráno nasadili tisíce policajtov. Nákladné automobily a autobusy priviezli policajtov, medzi nimi mnohých ťažkoodencov, ku Koloseu, k námestiu Piazza Venezia a na ďalšie historické miesta v Ríme. Na hlavnej triede vedúcej k vatikánskemu Námestiu sv. Petra zastavili dopravu a oblasť strážia policajti a vrtuľníky. Uzavreté sú aj štyri stanice metra v centre Ríma a úrady zastavili súkromné lety nad mestom. Očakáva sa, že bezpečnosť v Ríme bude počas soboty zaisťovať až 10 tisíc policajtov. Proti Bushovej návšteve plánujú popoludní v talianskom hlavnom meste na dvoch separátnych demonštráciách protestovať antiglobalisti a krajní ľavičiari.
Bush sa stretol s prezidentom Napolitanom
Americký prezident George W. Bush sa dnes dopoludnia stretol s talianskym prezidentom Giorgiom Napolitanom, 81-ročným bývalým komunistom, ktorý stojí na čele krajiny so stredoľavou vládnou koalíciou, kritickou voči americkej zahraničnej politike.
"Bush je najväčší terorista. Je to hanba, že talianska vláda zvolená pacifistami ho pozvala do tejto krajiny," vyhlásil Elio Luppoli, ktorý prišiel do Ríma z Milána, aby zúčastnil protestov.
S Prodim o Iraku, Kosove, Afganistane a Libanone
Vláda USA vyvinie maximálnu snahu, aby kresťania v Iraku mohli žiť v mieri a mali rovnaké práva, ako väčšinové moslimské obyvateľstvo. Na spoločnej tlačovej konferencii s talianskym premiérom Romanom Prodim to dnes v Ríme vyhlásil šéf Bieleho domu George W. Bush.
Prezident USA sa ďalej vyslovil proti opätovnému odkladu diskusií o štatúte Kosova. "Prišiel čas, aby plán špeciálneho splnomocnenca OSN pre otázky Kosova Marttiho Ahtisaariho bol realizovaný aj v praxi. Medzinárodné spoločenstvo by totiž malo rešpektovať vôľu väčšiny obyvateľov Kosova po samostatnosti. Dôležitá je pritom skutočnosť, že Srbsko má záujem o vstup do Európskej únie i o členstvo v Severoatlantickej aliancii," povedal Bush.
V súvislosti s Libanonom najvyšší politický predstaviteľ USA opätovne zdôraznil, že by Sýria nemala zasahovať do vnútorných záležitostí tejto malej blízkovýchodnej krajiny. "Musíme sa všetci postarať o to, aby vláda Fuáda Siniuru prežila kritické obdobie a justičné úrady mohli doviesť do úspešného konca proces, týkajúci sa vraždy niekdajšieho libanonského premiéra Rafíka Harírího," zdôraznil americký prezident.
Šéf Bieleho domu poďakoval Taliansku za jeho angažovanosť v Afganistane a Libanone aj napriek tomu, že v uplynulých mesiacoch vyvolalo medzi Washingtonom a Rímom napätie rozhodnutie vlády premiéra Prodiho nevyslať do Afganistanu dodatočný kontingent talianskych vojakov.
S pápežom v Apoštolskom paláci
Bush sa stretol s pápežom Benediktom XVI. Osemdesiatročná hlava katolíckej cirkvi privítala Busha v Apoštolskom paláci. Bush pred stretnutím s pápežom povedal, že sa bude snažiť Benediktovi XVI. načúvať. Predpokladá sa, že témou schôdzky je aj vojna v Iraku. Na začiatku stretnutia sa pápež prezidenta USA spýtal na rokovanie najpriemyselnejších krajín sveta v Nemecku a potom zmenil tému na medzinárodnú pomoc. Bush povedal, že pripravuje významnú iniciatívu na boj proti chorobe AIDS. Uviedol, že sa bude snažiť presvedčiť Kongres, aby sa americká pomoc pri boji proti AIDS v Afrike v nasledujúcich piatich rokoch zdvojnásobila.
Najvyšší pontifex a Bush viedli prvé spoločné, približne 35-minútové rozhovory v pápežovej súkromnej študovni na pozadí prísnych bezpečnostných opatrení v Ríme.
"Som rád, že som s vami, pane," povedal Bush pápežovi, keď si sadli za Benediktov písací stôl.
Bush a 80-ročný pápež sa v súkromnej debate zhodli v postojoch k etickým otázkam ako interrupcie a eutanázia, ale na vojnu v Iraku - ktorej sa Benediktov predchodca Ján Pavol II. snažil zo všetkých síl zabrániť - sa ich názory rozchádzali.
Bush pre talianske noviny ešte 1. júna uviedol, že jeho zámerom počas audiencie bude - ak bude pápež chcieť - prediskutovať zmeny v Číne a budúcnosť Kuby po páde Castra.
Pápež Benedikt XVI. v sobotu počas rozhovoru s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom uviedol, že si želá také riešenia na Blízkom východe, ktoré sú založené na vyjednávaniach. "Posúdili sa hlavné témy medzinárodnej politiky osobitne pokiaľ ide o Blízky východ, izraelsko-palestínsku otázku, Libanon, znepokojujúcu situáciu v Iraku a kritickú situáciu tamojšej kresťanskej komunity," uvádza vyhlásenie Vatikánu. Benedikt XVI. povedal, že " verí na možnosť regionálnych riešení založených na vyjednávaniach o konfliktoch a krízach, ktoré oblasť trápia," uvádza vyhlásenie, ktoré polhodinový rozhovor označilo za "srdečný".
Vatikán v poslednom období znepokojuje situácia irackých chaldejských katolíkov. Ide o autonómnu cirkev s približne 700 tisíc členmi, ktorá však má široké kontakty s Vatikánom. Kardinál Tarcisio Bertone nedávno vyjadril ľútosť nad "dramatickou situáciou irackých kresťanov, ktorá sa naďalej zhoršuje". Minulú nedeľu v severnom Iraku zavraždili katolíckeho chaldejského kňaza a troch diakonov. O tri dni neskôr ďalšieho kňaza a piatich jeho farníkov uniesli.
Pápež a americký prezident diskutovali aj o hospodárskom rozvoji v Afrike a o situácii v Dárfúre a vymenili si názory na Latinskú Ameriku, uviedol Vatikán. Benedikt XVI. a Bush potom hovorili o "etických a náboženských otázkach" vrátane problematiky ľudských práv a slobody vyznania, "ochrany a podpory života, manželstva a rodiny, výchovy mladej generácie a udržateľného rozvoja," uvádza vyhlásenie.
Z Iraku stiahol v minulom roku talianskych vojakov premiér Romano Prodi, s ktorým šéf Bieleho domu po vatikánskej audiencii hovoril tiež predovšetkým o intenzívnej angažovanosti Ríma v Afganistane a Libanone.
Autor: ks, mv
